na Blog.cz

Sedela som v aute s vlastnými myšlienkami a nevedela som kam ísť. Či ísť domov uzmieriť sa s rodičmi, ísť k Harrymu a Anne a porozprávať sa s nimi, či ísť k Emily a mojej malej princeznej. Rozhodla som sa, že nepôjdem nikam, že keď už mám tie prázdniny tak si ich užijem a vyrazila som na pláž. Odhodila som zo seba všetký veci a v spodnom prádle skočila do chladného mora. Až teraz som si uvedomila čo to znamená schladiť si hlavu. Plávala som v mori a ponárala sa. Nerozmýšľala som nad ničím čo ma trápilo, len nad tým ako mi bolo v tej chvíli skvelo. Vyšla som z vody a vlasy si zapla do gumičky, keďže boli mokré. Opäť som si obliekla veci a sadla si do auta. Keď som pozrela na hodinky ostala som dosť prekvapená, že čas tak letel a bolo už 4 hodín. Zašla som na benzín pumpu a natankovala som. Kúpila som si vodu a sadla opäť do svojho auta. Na displeji som nemala žiadné zmeškané hovory, keďže všetkým bolo jasné, že je zbytočné mi volať. Zašla som na večeru do Nando's a pokecala som so starými známymi, ktorí boli kedysi mojimi kolegami. Smiala som sa na vtipoch, ktoré mi vraveli a dokonca som im aj pomohla. S Danielom, ktorého som už riadnú dobu nevidela som si naozaj mala čo povedať. Takže som sa tam zadržala riadnú dobu. Môj hlad bol neskutočný a tak som si nedala veľké menu len raz, ale dvakrát. Rozlúčila som sa so všetkými a sadla do auta. Vzala som do rúk telefón a bludila kontaktami. Síce ich tam nebolo veľa, ale predsa. Ostala som stáť na Harryho mene, ale vedela som, že on je ten, ktorý ma teraz nezradí a nenechá ma v tom samú. Stisla som volať a priložila telefón k uchu.

,,Áno Láska?" zdvihol mi hneď po niekoľkých pípnutiach.

,,Si doma Harry?"

,,Momentálne som v štúdiu, ale čo sa deje?"

,,Ja vieš...ja by..."

,,Môžeš prísť k nám." doplnil ma skôr ako som mu stíhla povedať čo chcem.

,,Ako vieš čo som sa chcela opýtať."

,,Lebo to viem. Mama je doma, tak tam bež, ja prídem za chvíľku. Milujem ťa."

,,Ja teba tiež." zrušila som hovor a vyštartovala som rovno k Anne. Chýbal mi Harry a úprimne som sa na neho tešila. Neviem často iba pri ňom dokážem zabudnúť naozaj na všetko.

Zaparkovala som pred ich domom a vystúpila som z auta. Zaklopala som na dvere domu a hneď mi otvorila Anne. Sladko sa na mňa usmiala a ja som vošla dnu. Vyzula som si topánky, ktoré som mala na sebe ešte od včera a nohy ma už riadne boleli. Pozrela som sa na Anne, ktorá stála predo mnou a z láskou ma objala. Pustila som z očí slzy.

,,Bude dobre slniečko!" hladila ma po vlasoch.

,,Prečo ja? Prečo sa práve teraz musí všetko kaziť?"

,,Lebo o tom je život slniečko. Každý z nás má v svojom živote prekážky, ktoré musí preskákať. Pozri aj ja som mala tie svoje. S otcom sa to všetko vyrieši." stáli sme v objatí no potom sme odišli do obývačky a sadli si na gaučovku. Pozerali sme film, keď sme počuli, že niekto vopchal do dverí kľúče a krátko na to sa otvorili dvere a dnu vošiel Harry. Vyzeral byť unavený, no hneď keď ma zbadal rozžiarili sa mu iskričky lásky v očiach. Bola som si na 100000% istá, že ma miluje.

,,Bež za ním a ja tu ostanem dole." usmiala sa Anne.

Rozbehla som sa do jeho náručia, do jeho veľkých mužných rúk a silno ma objal. Krátko na to mi venoval bozk, ktorý mi tak stráášne chýbal. Vyšli sme po schodoch do jeho izby.

,,Zlatko?" povedal krátko na to ako zavrel dvere.

,,Hm?" opýtala som sa a sadla si na jeho mäkkú posteľ.

,,Navrhujem sprchu."

,,Som za!" usmiala som sa a postavila sa na pevné nohy.

Vošla som do kúpeľky, ktorá mala vchod priamo z jeho izby a čakala na neho. Hľadal ešte nejaké veci v skrini no hneď prišiel ku mne aby som ho nevymkla. Spoločne sme vošli do sprchy a nechali stekať po sebe vodu. Navzájom sme sa umyli a bozkávali sme sa ako nenásytni. Harry vybehol zo sprchy skôr a tak som si umyla vlasy a vyšla za ním. Stal a čumel na mňa ako puk.

,,V pohode?"

,,Hej, len mi hrozne chýba to sexi telo...." zasmial sa.

,,Sexi?" postavila som sa pred zrkadlo, ktoré sa tiahlo na stene od vrch až po spodok.

,,Veď som tučná" skonštatovala som, keď som sa pozerala na svoje brucho.

,,Nie si!" usmial sa na mňa a pristúpil ku mne.

,,Musím prestať toľko jesť, ale keď ja som vždy hladná!"

,,Nevadí, aspoň ťa je začo chytiť!" položil si svoju ruku na môj zadok a do úst mi vopchal svoj jazyk.

Po krátkej chvíli sa odo mňa odtiahol a hodil po mne svoje tričko a moje spodné prádlo.

,,Odkiaľ máš moje..."

,,Nohavičky? Zabudáš na to, že sme to tu pár krát roztočili?" zasmial sa a odišiel do spálne.

Obliekla som a ľahla som si k nemu do postele. Zapol telku, ktorú mal priamo oproti posteli a hladil ma po chrbte.

,,Zlatko, musím ti niečo povedať, len neviem ako mám začať.."

,,Nevrav mi, že sa chceš so mnou rozísť!!" pozrela som na neho a on ma hneď pobozkal.

,,Vyzerám, že chcem?"

,,Trošku!" zasmiala som sa.

,,Trdlo moje!" zasmial sa a roztrápatil mi vlasy.

,,Dosť srandy, teraz vážne!" začala som.

,,Myslel som, že ti to poviem až keď si to rozdáme, že by si to možno aj trošku inač prijala, ale vidím, že ani jednému z nás sa dnes do toho veľmi nechce. Obaja sme mali ťažký deň, a ja som šťastný, že konečne ležím, keďže Paul mi dáva riadne zabrať!"

,,Tak mu niečo poviem, že nech mi ťa neničí, lebo sa potom nemáš chuť venovať mi!"

,,Nemám chuť? Jaa v sebe trošku sily nájdem ak máš na mňa chuť" zasmial sa.

,,Už mi povedz čo mi chceš povedať!"

,,Idem na mesiac preč" môj úsmev na tvári mi povedol.

,,Môžeš ísť so mnou ak chceš na celý mesiac, alebo môžeš prísť sem-tam. Prajem si aby si tam so mnou šla hneď, no je to na tebe. Ty vieš čo je pre teba lepšie."

Na chvíľu som sa zamyslela, priala by som si ísť s ním no..

,,Harry, vieš, že by som rada, ale myslím, že si dám do poriadku všetko čo sa deje tu a potom prídem za tebou. Čo ty na to?"

,,Je to tvoje rozhodnutie a ja to akceptujem." pobozkal ma.

,,Kedy odchádzaš?" opýtala som sa.

,,Zajtra." povedal s pokojom.

,,Ide aj Anne?"

,,No..mala by ísť, ale keď tu budeš bývať, tak tu asi ostane."

,,Nie! Nie! Ona musí byť všade s tebou a držať ťa pri zemi, takže ja pôjdem k Emily, myslím, že jej treba pomôcť aj s malou."

,,Som rád, že si chápava. Milujem ťa, a už nikdy nevystrájaj tak ako dnes v noci, vieš ako som sa o teba bál?"

,,Nemal si sa prečo, ja na seba viem dať pozor!"

,,Nie, na to aby na teba niekto dával pozor som tu ja! A chcem ťa chrániť po celý zvyšok môjho života."

,,Si poklad, si tak dokonalý, úžasný, že občas pochybujem, že si skutočný! Máš obrovské srdce Styles! Milujem ťa! Si môj svet! Moje všetko!" priložila som svoje pery na tie jeho, sladké. Usmial sa a ja som si ľahla na jeho hruď. Vypol televízor a po tichu začal spievať. Na krásnu hudbu, znejúcu jeho medovým hláskom som zaspala.

,,Nerada vás budím slniečka, ale Harry my musíme ísť." budila nás jemne Anne.

Okamžite som si pretrela oči a vyskočila som na pevné nohy. Harry sa postavil tiež a jemne ma pobozkal na perách a na krku. Vošiel hneď do sprchy a krátko na to čo vyšiel vošla som tam ja. Dala som si rýchlu sprchu, umyla zuby svojou kefkou, ktorú som už mala u nich a vrátila som sa späť, do spálne. Chcela som sa začať obliekať do vecí, ktoré boli jediné,ktoré som mala pri sebe, keď ma Harry zastavil. Zo skrine začal vyťahovať pár mojích vecí, ktoré som u neho nechala a do ktorých som sa samozrejme navliekla.

,,Predpokladám, že sa domov nevrácaš a ideš k Emily." prikývla som

,,Viem, že ti požičia nejaké veci, ale tu máš moje tepláky a tričká." položil mi predo mňa kôpku rovno do tašky a podal mi ju.

,,Neviem čo by som bez teba robila." skonštatovala som.

,,Ani neviem čo tu budeš bezo mňa robiť." zasmial sa a stiahol ma na posteľ. Začali sme sa vášnivo bozkávať a rukami si zachádzali pod tričká, keď na dvere zaklopala Anne a vtrhla dnu.

,,Sorry, raňajky!" zasmiala a ponáhľala sa dole. Pomohla som Harrymu s kuframi a zobrala som aj svoju tašku, ktorú mi pripravil. Položila som to vedľa kufrov, ktoré už dole čakali. Vošli sme do kuchyni a naraňajkovali sa. Medzi tým prišiel Jack, ktorý im vyraboval takmer celú chladničku, načo len Anne pokrútila hlavou a zasmiala sa. Odniesli sme všetci veci do auta a začali sa lúčiť. Harry ma 10 minút v kuse pevne objímal a potom ma poriadne vybozkával.

,,Pravidlo číslo 1: dávaj na seba pozor, pravidlo číslo 2: vždy mi volaj, pravidlo číslo 3: nech sa deje čokoľvek volaj a ja priletím, pravidlo číslo 4: sem tam skontroluj či nás nevykradli, pravidlo číslo 5: všetko vyrieš a prídi za mnou lebo zomriem bez teba!" dával mi prednášku Harry. Objala som Anne a Jacka.

,,Dávajte na seba pozor, ja budem v poriadku!" povedala som a oni odfujazdili preč. Sadla som si do auta a vytočila Emilyine číslo.

,,Prosím?" zdvíhla nervózna Emily a vzadu som počula detský čas.

,,Prídem k tebe, viac ti poviem neskôr." zrušila som hovor a vyštartovala som.

Zastavila som auto v centre mesta pred bytovkou v ktorej bývala moja hrdinka, ktorá sa stára o svoje dieťa. Zazvonila som na zvonček načo mi hneď otvorila a ja som vybehla hore schodmi k dverám jej bytu. Za dverami som počúla decký plač a plač Emily. Zaklopala som a ta mi krátko na to hneď otvorila. Vyzerala takmer ako troska. Oči opuchnuté, vlasy mastné, nenamaľovaná, na sebe veľké rozťahané tričko, vyzerala beznádejne. Videla som na nej, že jej situácia je horšia ako tá moja.

,,Si v poriadku?" opýtala som sa jej.

Nič mi nepovedala len sa rozplakala. Vošla som dnu a zavrela som za sebou dvere. V byte mala hrozný neporiadok. Cassie, ktorú držala na rukách ešte stále plakala.

,,Nezvládam to Ella, nezvládam to sama. Plače vkuse, začne ráno a skončí večer. V noci poriadne nespím, vždy som hore, lebo je hladná, plače, nevládzem. Občas mám chuť vyhodiť ju z okna." povedala zúfalo.

,,Kľud...Som tu. Budem tu nejakú dobu, tak ti pomôžem. Takže začneme hneď dnes. Daj mi malú a ty bež spraviť niečo so sebou. Okúp sa, umy si vlasy, pospí si." vzala som malú Cassie a Emily počúvla každé moje slovo. Odišla do kúpeľky z ktorej som počúla pustenú vodu. zatiaľ som tíšila malú Cassie, kolísala som ju až zaspala. Vo vrecku mi zavybroval telefón. Volal mi Harry. Vyšla som z deckej v ktorej spala maličká a zdvihla som mu.

,,Čo robíš láska?" opýtal sa ma.

,,Momentálne sa starám o Cassie, keďže Emily vyzerala hrozne.A ty anjelik?"

,,Čakám na letisku, let ma meškanie. Rád by som bol s tebou."

,,Aspoň by si vyskušal aké je to sa starať o deti." pomyslela som si hneď na to, že ja ich nikdy nebudem mať.

,,Ella, netráp sa tým. Milujem ťa s nimi aj bez nich."

,,Tiež ťa milujem."

,,Musím končiť. Papa." skončil tento rozhovor.

Zrušila som ho a pustila som sa do upratovania. Prádlo na kôpke som rozdelila na to ktoré malo ísť do práčky a na to čisté. Vyžehlila som dupačky malej a umyla riad v kuchyni. Pozametala a všetok ten neporiadok vyčistila kým obe moje princezné spali. Otvorila som chladničku a ostala som ako zamrznutá. Chladnička bola takmer prázdna a pár veci bolo skazených. Nechala som to tak a sadla si na gaučovku a zapla si telku.

Malá Cassie ešte spala,keďže ešte neplakala. Vedľa mňa si sadla vyspatá Emily, ktorá vyzerala o mnoho lepšie ako predtým.

,,To všetko si ty?"

,,Nie čarovná víla" zasmiala som sa.

,,Ďakujem. Naozaj som to potrebovala."

,,Veď vidím, vyzeráš ako vymenený človek." usmiala som sa.

,,Vysvetlíš mi prečo si tu?" usmiala sa.

,,Vieš otec a ja.."

,,Viem.."

,,No a Harry musel na mesiac odísť tak som nemala kam ísť, tak budem tu s tebou a ako vidím hodí sa ti to." zasmiala som sa.

Krátko na to, čo som to povedala sa malá Cassie rozplakala. Amily sa zhlboka nadýchla.

,,Idem ja." prerušila som ju.

,,Ty sa choď obliecť ideme na nákupy" zavelila som. Vzala som malú Cassie a utíšila som ju. Obliekla som ju a položila do kočiara. Stíchla a začala sa hrať s hrkalkou. Vyšli sme von z bytovky. Kočiar som zložila do auta a malú pripútala do sedačky.

Prechádzali sme medzi regálmi s kočiarom, do ktorého sme hádzali pár veci a taktiež aj s plným nákupným vozíkom. Prechádzali sme okolo boxu so zmrzlinami, keďže som na ňu dostala hroznú chuť. Cítila som ako Emily zastavila a celá zmeravela. Pozrela som sa do kočiara na malú Cassie, ktorá bola v úplnej pohode a hrala sa z hrkalou a potom na smer, ktorým sa pozerala Emily....

Predo mnou stál Jack, ktorý si ma premeriaval od vrchu pod spodok.

,,Nejaký problém?" zaklopkala som svojími dlhými nechtami o dvere.

,,Vau Ella, si krásna!" zasmial sa.

,,Kde je zasraný? Musíme ísť na koncert!!"

,,Už idem, ale Jack sľúb, že pôjdeš najrýchlejšie ako budeš vedieť, lebo sa inač pocikám vo vlastnom aute!" kričal Harry za pochodu do auta.

Nasadol do neho a Jack sa rozbehol za ním. Videla som len už vzdušnú čiaru za nimi.

,,A ja a Lily? Na mňa zabudli??" došla nervózne Anne s oblečenou Lily.

,,Odveziem ťa." usmiala som sa a vzala svoju tašku s vecami a vykročila k autu. Anne zamkla dom a vykročila spolu s Lily za mnou do auta. Posadila ju na zadné sedadlo a pripútala ju. Potom si sadla vedľa mňa. Celú cestu sme obe mlčali, kým v rádiu nešla Selenina pesnička Love you like a love song baby. Síce som Selenu nemala veľmi v láske, pesničky mala fajn a tak sme si s Anne obe začali spievať. Cez refrén sa k nám pridala aj Lily. Zastavila som pred halou zo zadu, no z predu bolo počuť výskot všetkých Directioners.

,,Ty nejdeš?" opýtala sa má Annie keď vyšla z auta.

,,Neviem.."

,,Len pooď, Harry bude rád ak tam budeš." usmiala sa na mňa a vytiahla ma von z auta. Zamkla som ho a kráčala som za ňou. Vošli sme do zákulisia, kde sa prechádzalo veľa známych aj pár neznámych tvári. Všetci sa niekde ponáhľali, behali z dverí do dverí. Vošli sme do jednej zo spoločných miestností a zložili si tam veci. Annie nám spravila kávu a sadla si na stoličku. Oprela som si ruku o stôl.

,,Si v poriadku?" opýtala sa ma.

Pozrela som sa na ňu. Celý deň som bola v poriadku no keď som prišla k ním, stratila som ten pocit byť v poriadku. Mala som pocit, že miestami niesom tam kde ma chcú skutočne.

,,Som." usmiala som a odpila som dúšok kávy.

,,Síce ťa nepoznám od detstva, ale viem kedy klameš, cítim, že sa niečo deje Ella, tak vrav." naliehala Anne.

,,Máš ma rada?" opýtala som sa po chvíľke váhania.

,,Ako vlastnú dcéru, keby sa čokoľvek stalo medzi tebou a Harrym, vedz, že ťa mám rada tak, že tu budem kedykoľvek pre teba, nech sa deje čokoľvek. Si skvelé dievča."

,,Aj ja ťa mám rada!" povedala mi Lily, ktorá už pomaličky zaspávala na gauči.

,,A čo on? Má ma rád?" ukázala som na Harryho, smerujúceho do záchodu.

,,Zlá otázka. On ťa nemá rád! On ťa miluje! Ella, nikdy som ho nevidela takého aký je teraz. Usmieva sa celé dni, často krát v noci stojím pri jeho posteli a sledujem ten jeho krásny úsmev. Smeje sa aj v noci a keď sa ho ráno pýtam čo sa mu snívalo, tak mi povie, že sa mu snívalo o tom najdokonalejšom dievčati. S úsmevon na tvári zaspával iba keď bol úplne maličky. Ella naučila si ho toľko, že ti to ani neviem vymenovať, no viem, že sa zmenil a sám mi povedal, že našiel tú právu cestu po ktorej chce kráčať a, že teba chce na nej niesť na rukách." usmiala sa. ,,Ničoho sa nemusíš báť!" Podišla ku mne a objala ma.

Objímali sme sa v šatni keď sme už začuli Harryho spev. Obe sme sa postavili a malú Lily nechali spať na gauči. Postavili sme sa k Directioners a sledovali ich natešené tváre. Mnohé sa s nami fotili no väčšinu svojho času venovali Harrymu. Niekto ma poklepkal po pleci a ja som sa automaticky otočila. Myslela som, že to bude Jack alebo Paul, alebo niekto z našej Directionerskej partii, no na moje prekvapenie tam stal človek, ktorého som tam absolutne nečakala.

,,Ahoj Ella!"

,,Ahoj Ben.." povedala som úplne prekvapene.

,,Čo ty tu?" opýtali sme sa obaja naraz a zasmiali sme sa.

Posunuli sme sa od Annie o riaden krok a kričali sme na seba aby sme sa vôbec počuli.

,,Som tu so sestrou, tamto je! Je veľká Directioners a ja ich mám tiež celkom rád!" usmial sa. Vpredu stalo malé kučeravé dievčatko a trocha mi pripomínalo mňa keď som bola malá.

,,A čo ty? Tiež máš rada One Direction?" usmial sa.

,,Ja...Harry je môj priateľ." vypustila som zo seba.

Ben ostal prekvapený. Úsmev, ktorý mal do teraz na tvári mu povädol.

,,Tak to som prehral. Moja konkurenciu neporazím." no potom sa usmial.

,,Prepáč.."

,,Nemáš sa mi začo ospravedlňovať." usmial sa.

,,Ella potrebujem ťa" dobehol za mnou Paul.

Zamávala som Benovi a behala som za Paul.

,,Čo potrebuješ?" opýtala som sa.

,,Dospieva ešte Up All Night, ale musí ísť opäť na WC. Musíš ho zaskočiť."

,,Čože???"

,,Niečo budeš rozprávať, tancovať, alebo ja neviem aj spievať!!"

,,Akurát sa pieseň skončila a Harry bežal oproti mne."

,,Čo ti toľko treba cikať??"

,,Som nervózny, mám pocit ako by to bol môj úplne prvý koncert v živote!"

,,Tak nebuď!!!" pobozkala som ho na pery, no aj tak bežal na WC.

Vyšla som na pódium a pozerala sa po tisíckach ľuďoch v hale. Mnohí držali v rukách transparenty a keď ma videli začali tlieskať.

,,Ďakujem." usmiala som sa na nich.

Očami som našla Bena, ktorý mi mával a tak som mu odkývala.

,,Ahojte Directioners!!"

,,Ahooj!" odkričali mi všetci zborovo.

,,Viem, že ste dnes nečakali, že tu budem stať, ale to ani ja. Akosi ma tu Paul poslal takže ďakujem mu a pozdravujem do zakúlisia. Mala by som vám niečo povedať, mám vám zatancovať, alebo zaspievať, no absolutne netuším čo mám spraviť. Stojím tu aa rozprávam somariny, pretože ma nič nenapadá." prešla som tri kroky a pozrela sa do publika. Predo mnou stalo dievča, ktoré držalo v ruke transparent s napisom Vezmi si ma Harry a tak som dostala akúsi myšlienku.

,,Je to tvoj sen?" opýtala som sa a podišla k nej. Prikývla mi. ,,Chcem Vám niečo povedať." všetci náhle stíchli a začali ma pozorne počúvať.

,,Všetci máme nejaké sny. Ona ma sen vziať si Harryho a myslím, že nie je jediná, že je tu väčšina z vás, ktoré to chcú. Samozrejme aj ja.(zasmiala som sa). Harry vám veľa krát hovorí o tom, že by ste mali ísť za svojími snami. Ale ja vám chcem povedať niečo o tých snoch.Všetci z nás v kútiku svojej útlej duše sníva o niečom alebo niekom. Najkrajšia na tom je viera, tá ktorá nás drží nad hladinou všetkých realistických myšlienok a tá ktorá spestruje náš svet a dodáva zvláštnú chuť nášmu. Preto nikdy neprestávajte veriť, dúfať a snívať. Robte to čo cítite bez rozmýšľania o názore iných, pretože len tak budete jedinečný a samí sebou. Verte v krásu svojích snov, aj ja som verila v krásu tých svojích. Chcela som mať skvelú rodinu a mám ju, dokonalého partnera a mám ho. Tak len snívajte a verte!" všetci mi dali obrovský potlesk. Pozrela som vedľa seba, kde už stal Harry.

,,Milujem ťa" šepol do mikrofónu a pred všetkými ma pobozkal. Potom sa vrátil späť k spevu a ja späť k Annie. Objala ma okolo ramien a hladila po vlasoch. Po koncerte som sa vrátila sama. Za stolom v kuchyni čakala mama s otcom.

,,Vy dvaja čo tu tak neskoro??" opýtala som a sadla som si k ním.

,,Rozprávali sme sa." usmiala sa na mňa mama.

Sedela som oproti ním a pozerala na nich.

,,Si v poriadku?" opýtali sa ma po chvíli.

,,Neviem. Všetko sa rúca ako domček z karát, som šťastná no nespokojná. Mám vás, skvelú rodinu, skvelého priateľa, no nemôžem ho nikdy urobiť dokonalé šťastným. Nemôžem s ním mať deti." rozplakala som sa.

,,Ella nikdy nič nie je stratené." povedala mi Cindy.

,,Môžete si zato sami. Keby ste spolu nespali, nič by sa nestalo" povedal necitlivo otec.

,,Môžem si zato sama?" pozrela som na neho.

,,Môžem zato, že som bola v dectve zneužívana? Že som bola tehotná v 13 a toto bola jedná z nádejí na dieťa. Keby si ma nebol nechal v decáku, nič sa nemuselo stať, keby sa o mňa bol starať, nemusela som byť tehotná v 13 a prísť o dieťa už 2krát. Zničil si mi dectvo, pretože si ma nechal samú a mne ideš niečo vyčítať?? Zamyslí sa prv nad sebou a potom ma poučuj." postavila som sa od stola a keďže som ešte nebola vyzutá nasmerovala som si to hneď von.

,,Kam ideš Ella?? Ak odídeš z tohto domu, už sa sem nikdy nevracaj! Ak odídeš už mi nikdy nevrav otec!" kričal na mňa otec.

,,Tým pádom nemám otca ani domov..." otvorila som dvere a vyšla von.

So slzami v očiach som si sadla za volant auta a vyštartovala preč. V rádiu mi hralahttp://www.youtube.com/watch?v=v_yTphvyiPU&feature=share a ja som šla niekam. Niekam do neznáma. Nešla som ani k Harrymu, lebo som nechcela byť s ním, nechcela som aby vedel, že sa trápim a tak som sa rozhodla, že sa povozím, že sa budem voziť a premýšľať. Prechádzala som uličkami Londýna a na vedľajšom sedadle mi neustále vyzváňal telefón na, ktorom svietilo Cindy. Všetko som ignorovala. Celú noc som sa vozila po Lonsýne, bola som na miestách o, ktorých som ani nevedela, že existujú. Sedela som na kapote auta a sledovala východ slnka. Bola som dievča bez domova, dievča bez rodičov. Dievča bez všetkého.Na raňajky som zašla do Nando's na druhom konci mesta. Keď som sa vrátila späť do auta na displeji telefónu mi svietili ďalšie zmeškané hovori. Tentokrát boli od Harryho a opäť volal.

,,Áno?" zdvihla som.

,,Kde si?" opýtal sa zo strachom, hnevom v hlase.

,,V aute."

,,Prečo si večer neprišla k nám? Všetci ťa hľadáme. Ella vieš, že som tu pre teba, že ťa nechám u nás aj bývať. Prečo si aspoň nešla k Emily ale celú noc si bola v aute?"

,,Lebo som chcela byť sama! Harry nepochopíš to! Všetci na mňa kľudne vrieskajte, povedzte mi, že ma nenávidite a, že som vôbec zbytočne na tomto svete, len to povedzte!"

,,Ella, milujem ťa." šepol do telefónu ticho a ja som v jeho hlase počula vzlyky. Zrušila som ho, oprela som si hlavu o volant a rozplakala som sa....

Do izby nám hneď vtrelili Paul a Jack a chalani s notebookom v ruke. Položili ho na stolík a ďalej sa smiali.

,,Môžete mi vysvetliť prečo sa smejete?"

,,Pozri si to a uvidíš sám!" vraveli pomedzi smiech tak, že ich nebolo poriadne rozumieť. Pustili video z dnešného centra, presne to, kde sa Harry potkol. Na miestách kde padal to niekto spomalil a jeho tvár vyzerala tak vtipne, že som sa musela začať smiať aj ja. Harry sa na nás prv nahnevane pozerala no potom sa na sebe začal smiať aj on. Všetci sme sa zvíjali v krčoch, keď tento smiech prerušil Paul.

,,A to nie je všetko!" zasmial sa.

,,Ešte niečo?" opýtala som sa a utierala som si slzy smiechu.

,,Nebudeme sa predsa smiať iba na jednom z vás!" zasmial sa Jack a pustil druhé video ako kráčam k autu a Harry, ktorý mi to zabuchne rovno pred nosom. To mi až tak vtipné nepripadalo. Všetci sa smiali no ja som bola jediná, ktorá bola celkom vážna. Postavila som sa gaučovky a vošla som do spálne, kde som sa rozvalila na posteľ.

Počula som buchnutie dverí a hneď na to kroky smerujúce ku mne.

,,Hneváš sa?"

,,Trocha"

,,Nebuď taká uražlivá, vieš, že sme si to vtedy robili na rokom a to moje bol väčší trapas, keby som si rozbil ústa? To by bolo o inom. Tak sa nehnevaj zlatko, chalani to mysleli dobre." usmial sa na mňa a jemne mi pritisol svoje pery na tie moje.

,,Kedy ideme domov?"

,,Prečo?"

,,Chýbajú mi všetci."

,,Zajtra a aj mne, bol som príliš dlho sám, keď som sa chcel zmieriť so všetkým, ale som rád, že si so mnou a že si to užívame spolu tu." usmial sa a pohladil ma po vlasoch. Ľahol si vedľa mňa a pozerali sme si do očí. Tie jeho očká tak milujem, že by som ich najradšej zjedla. Milujem, keď sa na mňa pozerá nimi tak krásne a vidím mu tam lásku. Jemne ma pošteklil prstom na kútikoch pier a mne sa na tvári automaticky vyčaril úsmev.

,,Takú to ťa milujem, keď si usmiatá a keď vidím tú krásnu jamku v ličku. A celkovo ťa milujem som šťastný, že ťa mám."

,,Tiež ťa milujem, viac ako čokoľvek a som šťastná, že môj prvý ozajstný chalan je ten princ, ktorého som si vždy priala." usmiala som sa na neho a vášnivo ho pobozkala. Naše bozky sa stupňovali a čas, ktorý sme strávili od seba a nedávno aj hádkami sme si nahrádzali všetkými možnými dotykmi a bozkami. Pomaly sme vyzliekali jeden, druhého. Po čase sa naše tela spojili v jedno. Pocit, ktorý som cítila nebol len o tom, že si to užívam a že je vo mne kus niečoho čo patrí najdokonalejšej osobe pod slnkom, no cítila som, že sa milujeme z lásky. Že to všetko robíme z lásky, pretože si prajeme aby z nás nebolo len jedno telo ale raz aj jedná duša, aby sme tvorili rodinu. Keď sme obaja odkvecli vedľa seba a rozdýchavali poslednú hodinku usmievali sme sa jeden na druhého. Zamýšľala som sa nad rôznými vecami, keď si ma Harry vzal na svoju hruď a pod perinou ma hladil po nahom chrbte. Lícom sa mi spustila slza a kvapla mi na jeho nahú hruď.

,,Zlatko si v poriadku? Prečo plačeš?" opýtal sa ma.

,,Zamýšľam sa. Život nikdy nebol to čo som si myslela, nikdy taký aký som chcela. Každý deň bojujem za všetky budúce veci, za tisíce malých ocenení, medzi ktorými si musím vyberať. Bola som ako v čierno-bielom filme a vravela som, že ma nikto nepočuje. Mohla som si priať čokoľvek a myslela som si, že nikto ma nepočuje, že nikto mi nič nesplní. Trápila som sa mnohými vecmi.Bola som bez potreby plakať, pretože moje slzy ma vrácali späť tam, kde som už bola. Dnes sa na život farebne a uvedomujem si, že nepotrebujem plakať a nepotrebujem sa uzatvárať aj keď život nikdy nebol to čo som si myslela. Mnohokrát som sa sama seba pýtala ako byť šťastným?? A hľadala som odpoveď na túto otázku mnoho rokov až som ju našla. Našla som ju práve dnes. Možno bude veľmi silné to čo teraz poviem, ale je to tak. Ak chceš byť šťastný musíš byť samím sebou a vieš čo? Ja som sama sebou iba keď som s tebou. Iba pri tebe som tým človekom ktorým som, som blázniva, zraniteľná, uražlivá, bojazlivá, žiarlivá aa pri tebe sa nebojím ničoho. Viem, že ma pochopíš vo všetkom a preto môžem byť sama sebou. Nehrať sa na nikoho a nič! Byť tým kým som, len preto aby si skutočne miloval mňa, nie nejakú porcelánovú bábiku, ktorá sa hrá na niekoho. A ja ťa milujem takého akého si. Milujem ťa aj bez slávy aj bez peňazí. Milujem ťa ako obyčajného chalana z Holmes Chapel, ktorý mi ukázal, ktorým smerom mám v živote kráčať." pozrela som sa na jeho očí v ktorých sa ligotali slzy a jednoducho som všetko umlčala sladkým bozkom. Nakoniec som si opäť ľahla na jeho hruď a počúvala najkrajšiu melódiu, ktorá sa mi vryla do pamäti a nikdy ju nezabudnem. Budem mu ju spievať keď ju stratí. Melódiu jeho nežného, čistého, dobrého a veľkého srdca. Srdca ktoré miluje.....

Konečne sme doma. Vonku je tma a dosť chladno a pouličné lampy sú jediné svetlo, ktoré na ulici vidno. Všetky okná sú zhasnuté a ľudia v domoch spia.Kenny zastavil auto pred mojim domom a odniesol mi kufre pred dvere. S Harrrym sme sa ešte chvíľku mojkali, no potom som ho letmo pobozkala a odišla domov. Obaja sme boli riadne unavený z cesty a vôbec zo všetkého. Vo vrecku bundy som šmátrala po kľúčoch no nakoniec som ich našla. Úplne potichu som otvorila dvere a kufre som položila do predsiene. Nechcela som buchať a niekoho zobudiť.Opäť som zamkla dvere a naspamäť vošla do svojej izby. Za ten čas, ktorý som tu som sa naučila presný počet schodov, ktoré mám prejsť, dokonca aj kde sa čo presne nachádza aby som do niečoho nenarazila. Vošla som do svojej izby a zasvietila malú lampu na nočnom stolíku. Spod perín som si vytiahla pyžamo a rýchlo sa prezliekla. Nesprchovala som sa pretože som vedela, že voda zobudí všetkých v dome. Nastavila som si budík na ráno, keďže je konečne posledný deň školy a rozvalila som sa do postele.

,,Ella!!" vrútili sa mi s krikom do izby mama,otec a malý Daren. Čakala som, že môj budík bude horší, nepríjemnejší no dnešné ráno mi spríjemnili ľudia, ktorí sú najdôležitejší v živote.

,,Vitaj doma!" objali ma všetci naraz, čiže sme si dali rodinné objatie. Malý Daren sa na mňa veselo usmieval a tak som ho jednoducho musela vybozkávať. Počas mojích bozkoch sa smial, tým svojím úžasným smiechom. Aj ja by som raz mala také dieťa, ale to žiaľ bude nemožné. Túto myšlienku som rýchlo poslala preč a všetkých som poriadne vyobjímali.

,,Chýbali ste mi!" usmiala som sa.

,,Aj ty nám!" usmial sa otec.

,,Povieme jej to?" usmiala sa na Cindy.

,,Ešte nie!" odpovedal otec.

,,Čo mi chcete povedať?" opýtala som sa s nadvihnutým obočím.

,,O tom potom! Poď sa najesť!" usmial sa otec a ťahal mamu preč. Skôr ako som odišla na raňajky som zašla do sprchy, keďže som si ju večer nedala.

Zišla som dole k stolu a zahryzla sa do teplého upečeného vajíčka. Konečne raňajky, ktoré stoja za niečo a nie sú to cereálie s mliekom.

,,Pripravená na posledný deň školy?" opýtala sa ma mama.

,,Konečne prázdniny a celé ich stravím s vami a Harrym." usmiala som a hrýzla som do raňajok. Keď som ich celé zjedla, vybehla som hore do izby a začala sa chystať na posledný deň školy. Na nočnom stolíku mi zazvonil telefón. Na displeji mi svietila nová sms-ka od môjho najdrahšieho.

,,Krásne dobré ránko Anjelik môj. Prajem ti pekný deň. Dávaj na seba obrovitánský pozor. Teším sa na večer. Milujem ťa :-* Tvoj Princ! :D" pousmiala som sa nad displejom a naspäť mu len poslala božtek a slová Milujem ťa.

Vonku bolo príjemne, no chcela som sa zahrať na inteligentnú. Obliekla som si nové veci, ktoré som si priniesla. Rifle, biele tielko, modré sako a modré topánky na opätku. Viem bola som tá, ktorá nechcela chodiť na opätkoch, no vďaka Sam, som dostala odvahu. Keď som sa konečne obliekla sadla som pred svoje maxi zrkadlo v izbe a dávala svoju tvár do poriadku. Nechcela som vyzerať ako porcelánová bábika a tak som sa nalíčila celkom jemne.Dala som si troška make-upu, riasy vytočila riasenkou a to bolo všetko. Cez krk som prevesila nahrdelník a do uší si dala obyčajné tmavomodré naušnice. Vlasy som si nechala kučeravé, rozpustené. Zišla som po schodoch dole a pozdravila rodičov v obývačke.

,,Počkaj!" skríkol otec a tak som sa zastavila.

,,Páni si každým dňom krajšia a krajšia. Harry s tebou robí divy." zasmiala sa mama.

,,Tak mu poďakuj!" zasmiala som sa tento krát ja.

,,Ella, skôr ako odídeš ti chcem povedať to čo sme ti chceli povedať už skôr"

,,Máme pre teba prekvapenieeee!" skríkla mama s napätím.

,,Aké??" opýtala som sa.

,,Zavri oči!" zasmial sa otec a počula som ako otvára dvere a niekam ma ťahá.

Za ruku ma viedol otec. Zastavil a ja som zastavila naraz s ním.

,,Keďže predpokladáme, že budeš mať dobré vysvedčenie, tak toto je pre teba. Otvor oči." povedala mi mama.

Pred domom som mala obrovský balík s červenou mašľou.Pristúpila som bližšie.

,,Toto je pre mňa?" opýtala som sa.

,,Áno ,toto je tvoje.Tu máš nožničky rozstrihni stuhu a otvor to." usmiala sa na mňa mama.

Ja som chytila do ruky nožnice a začala strihať ako nedočkavá.Ako náhle som rozstrihla obrovitánsku mašľu balík sa rozpadol.

Predo mnou stál celkom nový čierný lesklý Mustang

,,Blá-blá-blá.."

,,Žiadné bla,bla,bla" zasmiala sa mama.

,,Blááznite!!" auto po ktorom som vždy túžila stálo priamo pred mojími očami.

,,Ako ste vedeli??" opýtala som sa zatiaľ čo som hladila jeho kapotu.

,,Emily!" odpovedal priamo otec.

,,Ďakujem!" objala som ich a vybozkávala.

,,Tu máš kľúče a makaj do školy!" zasmial sa otec.

Schmatla som kľúče a nasadla som do svojho, SVOJHO novučičkého auta. Pohladila som kožené sedačky, palubnú dosku a všetko v aute. Keď som sa pozrela von oknom, otec s mamou sa na mňa skvele zabávali. Konečne som naštartovala auto a začula nadherný zvuk motora. Automaticky sa mi zaplo rádio s novým CDčkom od One Direction. Pousmiala som sa, keďže mysleli na všetko. Vyštartovala som vpred a namierila som si to k škole. Pred školou stálo už milión aut z ktorých vychádzali dievčatá naozaj krásne upravené. Prechádzala som parkoviskom a hľadala voľné miesto. Všade bolo obsadené no ja som zbadala posledné voľné miesto. Vybrala som sa tam zaparkovať no z druhej strany sa prirútilo auto, ktoré tam chcelo zaparkovať tiež. Ostali sme stáť obaja šikmo a ani jeden nechceli pustiť druhého. Na tom Jeepe, ktoré stál oproti mne sa otvorili dvere. Taktiež som otvorila dvere a vystúpila von. Pekne pomaly ako vo filmoch, som položila mojú nohu na opätkoch a nakoniec vyšla von. Otočila som sa k vodičovi druhého auta. Predo mnou stál milý chalan, pripominal mi Nicka Jonasa len s tým rozdielom, že mal modré oči.

,,Ja..vau.." vypustil zo seba a ja som sa musela zasmiať. Aj on ukázal svoje biele zúby a jemne sa začervenal.

,,Miesto je tvoje.." opäť sa usmial.

Nikdy predtým som si ho v škole nevšimla, ale bola som rada, že som ho stretla práve dnes.

,,Ďakujem..."

,,Inač som Ben." usmial sa a podal mi ruku.

,,Ella!" potriasla som mu rukou. Chvíľu sme sa na seba usmievali.

,,Ja..ja už asi pôjdem.." usmiala som sa a nasadla som do auta. Počkala som kým on vycúval a vošla som na voľné miesto.

Prechádzala som chodbou a cítila som na sebe všetky chalanské oči a taktiež aj prekvapené očí dievčat. Vošla som do telocvične kde sa mal ukončiť školský rok. Popočúvala som milé slová riaditeľa školy, vyzdvihla si vysvedčenie od profesora a vyrazila do domu môjho princa. Zazvonila som a otvorila mi Anne. Vošla som dnu. Prekvapene sa ešte raz pozrela na moje auto a zasmiala sa.

,,Kde je Harry?"

,,Na toalete, celý deň chodí hore dole, vyzerá to, že má problémy s močením!" povedala celkom vážne.

,,Takmer sa počural." dobehla ku mne Lily načo som sa musela zasmiať. Vzala som ju na ruky a poriadne vypusinkovala.

,,Harry pohni si! Máš tu návštevu! Prišla sem nejaká kráska na čiernom Mustangu!" kričala na neho Anne.

,,Žiadné dievča nie je krajšie ako Ella a už idem!" odkičal jej a počula som kroky.

Stála som sama dole, keďže Lily vybehla hore.

,,Konečne si vyšiel Harry, skoro som si kakla!!" spustila Lily a ja som počúvala dole ich rozhovor zhora. Pousmiala som sa nad touto vetou.

,,Čo si si skoro?" opýtal sa Harry.

,,Kakla!! Keď ti treba čurať tak si čurkneš! Keď ti treba kakať tak si kakneš!" vysvetľovala mu Lily.

,,Bež aby si sa nepokala!" počula som Harryho smiech a potom zbadala ako kráča po schodoch.

,,Mama mýlil som sa!!" skríkol Harry.

,,Zlatko takú nádhernú som ťa nikdy nevidel!!" podišiel ku mne a začal si ma obzerať.

,,Čo tak mi dať pusu?" klopkala som nohou o zem.

Vtísol mi riadného francuzáka. Lily zišla po schodoch dole.

,,Fúúj sa tu neolizujte!" zakryla si rukou oči. Zasmiala som sa a Harry sa odtiahol.

,,Musím ísť čurať!" zasmial sa a vybehol hore po schodoch na WC.

,,Poď ďalej Ella, lebo mám pocit, že sa s ním veľmi asi neporozprávaš." zasmiala sa Anne a posadila ma na gauč.

A mala pravdu celé 2 hodiny, ktoré som tam sedela Harry behal na WC.

,,Ty máš dajaký vadný problém?" opýtala som sa keď bol chvíľu pri mne.

,,Ja neviem čo je so mnou!" postavil sa a zase letel na WC.

Na dvere niekto zazvonil a keďže Anne dávala hore Lily do postele šla som otvoriť.

Predo mnou stál/a/i...

Keď som sa ráno zobudila natiahla som si ruky skôr ako som otvorila oči a niekoho som čapla po papuli.

,,Áu...čo robíš? Si normálna?" ozval sa pri mne Harryho hlas.

Posadila som sa na posteľ a nechápavo sa na neho pozerala.

,,Čo tu robíš??"

,,Neviem, spal som na gauči a odrazu som tu."

,,Tak láskavo ak sa sem budeš sťahovať tak si vezmi vlastný paplón a mohol si mi povedať skôr, že si namesačný!" potiahla som mu paplón a postavila sa.

,,Ja namesačný nie som!" výkrikol na mňa.

Postavila som sa a kráčala do ,,obývačky" kde na gaučovke ležal jeho paplón.

,,Že nie? Čo to tu vidím Styles?? Paplóó!" vykríkla som na neho.

,,Nevolaj ma Styles!" skríkol na mňa.

,,Budem ťa volať ako chcem!" okríkla som ho. Postavil sa z postele.

,,Idem sa osprchovať!" oznámila som a kráčala som ku skrini kde som mala veci. Kým som si vybrala oblečenie v kúpeľni som počula púšťanie vody.

,,Si trápny Harry!"

,,Mala si si pohnúť!" skríkol mi späť.

Sadla som si na posteľ a čakala kým sa pán milostivý vykotí z kúpeľne. Záhadne mu to dnešné ráno trvalo presnú hodinu.

,,Konečne!" povedala som keď vyšiel von a vrútila som sa do kúpeľky. Stihli sme sa aj zraziť.

,,Dávaj pozor kadiaľ chodíš!" vykríkol na mňa.

,,Bozaj mi riť!" zabuchla som dvere a vliezla do sprchy.

Rýchlo som sa osprchovala a vyliezla von zo sprchy. Namierila som si to rovno do mini kuchynky v ktorej pobehoval Harry. Na stole predo mnou boli položené hrianky a Harry pri linke niečo robil. Sadla som si na stoličku a s chuťou som sa zahrýzla do hrianiek.

,,Hééj prečo ješ moje raňajky?"

,,Myslela som, že su pre mňa. Tak na jedz!" posunula som pred neho tanier.

,,Nie nechaj si ich a kľudne sa nimi aj zadrhni!"

,,To by si mi prial? Aby som sa nimi udusila? Hej? Fajn Styles.." postavila som sa od stola bez toho aby som ich zjedla a zapla si telku na hudobny kanál. Po pár minutách si sadol ku mne Harry a spolu sme sledovali televízor bez jediného slova. Dnu vošiel Paul.

,,Tu asi vládne tichá domácnosť!" zasmial sa a odišiel.

Dialkový ovládač bol položený na stolíku, keď ho do rúk vzal Harry a začal prepínať. Zapol si šport.

,,Prečo si to spravil? Televízor som pozerala prva!"

,,Mňa to netrápi! Ja chcem pozerať šport!"

,,Ja chcem aby si zmizol!" vypustila som zo seba niečo čo som si v skutočnosti ani nepriala no bola som na neho riadne naštvaná.

,,Spamätaj sa Ella!"

,,Ty hráš trapného a ja sa mám spamätať?? Ty sa spamätaj Styles!"

,,Nevolaj ma Styles!" skríkol z úplnými nervami.

,,Spamätaj sa a nevrieskaj po mne!"

,,Budem si robiť čo chcem!" mali sme tváre takmer blízko seba.

,,Ale najprv sa spamätaj!"

,,Drž ústa Ella!" opäť na mňa vykríkol.

Neovládla som a strelila som mu facku. Pozrel na mňa vražedným pohľadom. Neovládol sa a fúkol mi do tváre, postavil sa a odišiel. Jeho mentolový dych mi udrel do nosa a ja som ho stále cítila. Sedela som v tureckom sede na gaučovke a pozerala sa stále na miesto kde doteraz sedel Harry, keď na dvere izby niekto zaklopal. Postavila som a šla som otvoriť.

,,Je tu Harry?" opýtal sa ma Paul. Príkvla som.

,,O 15 minút dole v hale, odchádzame. Ešte nie domov." usmial sa, otočil a odišiel. Zavrela som dvere a vošla som do spálne. Na posteli ležal rozvalený Harry.

,,Vstávaj o 15 minút máme byť v hale." povedala som mu. Postavil sa a začal sa obliekať. To isté som spravila aj ja. Z kufra som vytiahla svetlé rifle, obliekla som žlté tričko so znakom Peace a na nohy obula čierné converse, ktoré som dostala od Harrryho. Keď som sa otočila, Harry tam už dávno nebol. Vyšla som von z izby a kráčala k výťahu. Harry práve nastúpil do výťahu, usmial sa, zamával mi a zavrel mi dvere pred nosom.

,,Idiot!" pomyslela som si.

Keďže sa mi nechcelo čakať na výťah tak som zišla dole po schodoch. Kým som tam prišla už tam všetci boli a pomaly odchádzali preč. Pred hotelom bola kopa paparazzov. Dokráčala som k autu do ktorého si práve sadal Harry a keď zbadal, že sa blížim zavrel mi dvere tesne pred nosom. Fotografovia sa začali smiať a tak som otvorila dvere a vtrepala sa dnu k nemu.

,,Mohol by si byť milší?"

,,Nemám chuť!" odpovedal a pozeral sa von oknom.

,,Môžete sa vy dvaja správať normálne?" ozvali sa z predu Paul a Jack takmer naraz.

,,My sa správame normálne!" odpovedal Harry a opäť sa pozeral von oknom.

,,Tak sa aspoň tvárte, že je všetko fajn!" povedal Paul viac menej pre seba, keďže sme to obaja úplne ignorovali.

Výstúpili sme pred obchodným centrom, kde podľa všetkého mal mať Harry malý koncert. Vošiel dnu ako prvý spolu s chalanmi a Jackom a ja úplne vzadu s Paulom. Objal ma okolo ramien a kráčal spolu so mnou davom ľudí. Nikdy by som si nemyslela, že sa toľko ľudí môže vopchať do obchodného centra. Milión dievčát, milión obyčajných ľudí. Postavila som sa na bok k pódiu a počúvala som ako Harry spieva. Usmieval sa na všetky dievčatá a flirtoval s nimy tak ako ani so mnou nie. Žiarlila som no nepovedala som mu ani slovo, keďže sa teraz hráme na urazených. Zapla som sa na internet v mobile a prezerala si čo je nové. Zbadala som na nete fotky z dnešného dňa ako stojím pred dvermi auta, ktoré mi Harry zabuchol pred nosom. Mala som chuť spraviť mu niečo čo tiež bude vidieť celý svet. Keď mohol on strapniť mňa, tak prečo nemôžem strápniť ja jeho. Nemusí byť vždy ten pán dokonalý. Pozrela som na pódium a zbadala som káble.

,,Áno to je ono!" povedala som sama pre seba. Vzala som kábel a kým Harry bol kdesi na boku a spieval tam dievčatám, nenápadne som premiestnila kábel do stredu javiska. Jeho tanečné kreácie sú na toľko skvelé, že sa o to určite potkne.

Len čo som sa postavila na svoje miesto, Harry sa premiestňoval na miesto kde sa mal uskutočniť jeho trapas. Spravil krok pravou, rýchli krok ľavou a trafil kábel. Potkol sa a zletel k zemi. Paparazzovia, ktorí samozrejme stáli v prvom rade to všetko zachytili a ja som sa po tajme ticho smiala. Jack okamžite k nemu priskočil a postavil Harryho na pevné nohy. Ten sa zasmial, ospravedlnil a spieval ďalej. No na líčkach sa mu spravila dokonalá červeň. Po krátkom koncerte spravil ešte hodinovú autogramiádu a keďže sa mi ho nechcelo čakať prechádzala som po rôznych obchodoch. Nič som si nekúpila no aspoň som sa popozerala.

Konečne sme sa vrátili do hotela. Sadla som si za stôl a do misky si nasýpala na večeru cereálie s mliekom.. S chuťou som sa do nich pustila, keď si oproti mne sadol Harry. Položil jogurt a pustil sa do neho s takou chuťou ako ja. Moje oči ho nenápadne sledovali keď mu z lyžičky kvapol jogurt priamo na tričko.

,,Vyzerám ako prasa!" skonštatoval keď si prstom dával dole jogurt z trička.

,,Hej a ešte si sa aj ošpinil!" povedala som a dala som do úst lyžičku cereálii.

,,Krava!"

,,Debil!"

,,Opica!"

,,Idiot!"

,,Hlupaňa!"

,,Somár!"

,,Prasa!"

,,To nie je ženského rodu!" zasmiala som sa mu priamo do tváre.

,,To ty! To ty si tam dnes dala ten kábel!"

,,A?"

,,Ty si taká zákerná!" povedal z hnevom očiach, no keby ste ho videli začali by ste sa smiať tak ako ja. Všetok obsah cereálii s mliekom som na neho vyprskla keď som sa začala smiať a okrem toho, že sa odžabal sám, odžabala som ho aj ja.

,,Ty....." spustil keď si rukou utieral mlieko z tváre.

,,Sorry!" postavila som sa od stola a rozbehla som sa do obývačky, z ktorej som chcela pokračovať do spálne. Počula som beh za mnou a keď som sa otočila trafil ma záhlavok z gaučovky.

Začali sme sa s Harrym ohádzovať vankúšmi a pritom na seba kričali rôzne nadávky, popri ktorých sme sa smiali. Zdvíhala som záhlavok zo zeme a keď som sa otočila Harry tam nebol. Ostala som stáť ako zmrazená, keď na mňa vyskočil spoza sedačky a zhodil ma presne na ňu.

,,Milujem ťa!" povedal a pobozkal ma.

,,Aj ja teba!" usmiala som sa a bozk mu opätovala.

,,Prepáč!" ospravedlnil sa.

,,To som chcela počuť" zasmiala som sa no môj smiech utĺmil svojím jazykom v mojom hrdle. Zvádzali sme dlhý boj, ktorý nakoniec nevyhral nikto z nás keďže bol prerušený klopaním na dvere. Do izby sa nám hneď vtrelil/a/i...

Do nosa mi udrela prenikavá vôňa ženského parfúmu a ja som svoje oči od svojích botasiek a pozrel sa na to dievča. Celý som zamrzol a nevidal som ani slovka. Svojou nežnou rukou mi zotrela slzy, ktoré mi stekali po líciach a jemne ma pobozkala na pery.

Moja Ella, stála tam v svojej nežnosti a pozerala sa na mňa, prišla za mnou keď som chcel ísť ja za ňou. Videl som na nej, že je smutná a strápena no vyzerala lepšie ako ja.

,,Čo tu robíš zlatko??" opýtal som sa jej a pevne ju objal.

,,Prišla som za tebou, lebo cítim, že ma potrebuješ. Viem ani jeden z nás sa z toho nedokáže behom niekoľkých dní dostať no ja, ja mám pocit, že som na tom lepšie ako ty. Stála pri mne tvoja mama, moja mama, môj otec, Emily a všetci ostatní a snažili sa mi pomôcť čo aj pomohlo, no ty si ušiel a chcel si byť sám. Chcel si sa s tým vysporiadať sám no uvedomuješ si , že to nejde. Stála som tu hodnú chvíľu a nemo som na teba pozerala. Slzy, ktoré ti stekali lícami sa mi zabárali do srdca a mňa neskutočne bolelo vidieť ťa trápiť sa. Keď som k tebe vykročila, postavil si sa a teraz si do mňa narazil. Som tu, lebo ti chcem povedať, že som tu pre teba, že sa trápim aj ja, že ma to bolí, že sa bojím no chcem aby si si bol vedomí, že som tu s tebou a nechcem ťa opustiť. Možno to spravíš ty, ale ja to nespravím. Možno nebudeme mať vlastné deti ale nevlastné môžeme mať Harry.." zhlboka sa nadýchla a utrel som jej slzy, ktoré jej stekali po líciach počas toho ako rozprávala. Vietor sa pohrával z jej vlasmi a v jej srdci som cítil bolesť, väčšiu bolesť ako som cítil ja. Ona nosila pod srdcom to dieťa nie ja. Ona by ho bola nosila pod srdcom 9 mesiacov, ona by vstávala v noci a starala sa o neho keby som koncertoval. Ona je tá, ktorú to zasiahlo viac, no ja som bol ten hlupák a urobil som, že mňa sa to dotklo viac. Nebol som pri nej a jednoducho som utiekol. Chvíľkami som sa zamýšľal už aj nad tým, že ju opustím, ale po týchto slovách, ktoré mi teraz povedala som si uvedomil jednú jedinú vec.

,,Nič na svete neovplyvní,to ako hrozne ťa milujem." povedal som jej. Jej úzku opalenú tvár som nežne pohladil svojou rukou a druhou som ju chytil okolo pása, jemne som ju k sebe pritiahol a jemne ju pobozkal. Z jemného bozku sa stal bozk vášnivy a my sme sa nemohli nabažiť jeden druhého. Keď som ju bozkával cítil som, že som v inom svete, v svete kde neexistuje nikto iný len ja a ona, kde sa všetko točí okolo nás, kde naša láska nemá hraníc.

Vo vrecku mi zazvonil telefón a ja som sa musel odtiahnuť od pevného bodu v mojom vesmíre.

,,Áno Paul?"

,,Ak sa nedostavíš do Londýna zabijem ťa!!! Zabudol si na odovzdávanie cien??"

,,Paul, sľubujem, že to stihnem!" odpovedal som a zrušil som ho.

,,Zlatko poď ponáhľame sa!!" stiahol som moju princeznú za ruku a utekal s ňou cez celú pláž až do hotela. Cestou som volal Jackovi nech zbalí kufre a vybaví letenky. Pred hotelom nás už čakal a my sme nasadli do auta a uháňali na letisko na let do Londýna.

Sedel som v lietadle vedľa mojej princeznej, vyzerala unavene.

,,Si v poriadku?"

,,Raz budem!" odpovedala a usmiala sa na mňa.

,,Ak nechceš môžeš dnes ostať v hoteli a ja pôjdem sám."

,,Nie, chcem byť tam a videť ako im to všetkým natriete" zasmiala sa a ja som ju pobozkal. Oprela si hlavu o moje rameno a ja som si oprel hlavu o tú jej. Po čase som zaspal a zobudil som sa krátko pred tým ako sme pristávali. Zobudil som aj Ellu a namierili si to rovno do hotela.

,,No konečne! Už som myslel, že neprídeš!!"

,,Paul, ja som úplne popri tom všetkom na to zabudo, prepáč, prepáč, prepáč."

,,Chápem ťa! Tak bež, máš hodinu na prípravu! A Ellu vezmem ja!" povedal a ja som utekal spolu s Jackom za Marge jednou z mojích stylistiek...

,,Poď so mnou!" rozkázal mi Paul a ťahal ma do svojej izby.

,,Paul prosím, neublíž mi!" prosila som ho cestou hore.

,,Ja viem, že Harry bol teraz mimo kvôli tomu čo sa stalo, ale ja za to nemôžem, nechcela som to tak."

,,Ty trúbka, ja viem, že nie."usmial sa.

,,Tadáá!" otvoril dvere do svojej izby, kde ma čakala stará známa Sam.

,,Ahoj dievča rada ťa vidím!" objala ma.

,,Nechám vás samé aa urob z nej tu najkrajšiu!" žmurkol na ňu Paul a odišiel.

,,Tak tu máš šaty, tu máš topánky!" podávala mi do rúk topánky a šaty.

,,Blázniš?? Kto to vyberal?"opýtala som sa ukazujúc na topánky.

,,Ja-a-a.." povedala bojazlivo.

,,Akože sú krásne, ale vieš, že ja a vysoké topánky, nejde do kopy!"

,,Ty a tvoje nohy, vysoké topánky, zvládneš to!" usmiala sa na mňa. Posadila ma na stoličku a otočila si ma k sebe.

,,Tvoje kučierky vyžehlíme aa tvoje modré oči zvýrazníme!" zasmiala sa a začala makať.

Sedela som stále na stoličke a cítila neprijemné ťahanie mojich vlasov.

,,Au, au, au!" vravela som za každým bolestivým potiahnutím, či rozguzlením guzla.

,,Buď dajaka baba a neaukaj!" zasmiala sa Sam.

,,Ako sa máš inač?" opýtala sa zo širokým úsmevom.

,,Nie najlepšie, veď vieš..."

,,Prepáč zabudla som, ešte ma Paul upozorňoval, nepýtaj sa jej ako sa má!"

,,To je v pohode!" usmiala som sa na ňu a vzala zo stolíka noviny.

Listovala som v nich a zbadala som fotku Harryho ako hrá v Kalifornii futbal na pláži.

,,Kým jeho priateľka ležala v nemocnici a dostávala sa z najhorších vecí, ktoré sa jej udiali v živote, Harry sa zabával na pláži v Kalifornii. Je jeho láska pravá? Prečo nebol v nemocnici a nesúcitil s ňou??" text vedľa fotky bol výstižny. Nie žeby som sa na Harryho hnevala, ale troška sa ma to dotklo. Zavrela som noviny a položila ich na stôl.

,,Zatvor očí!" prikázala mi Sam a začala ma maľovať. Keď ma po 15 minutách domaľovala, obliekla som sa a obula. Postavila som sa pred veľké zrkadlo, ktoré Sam po chvíľke otočila.

,,Blá-blá-blááázniš!!" ostala som v šoku z toho čo som videla.

Moje dokonalo kučeravé vlasy boli absolutne rovné, rozpustené a v predu vydvihnuté. Oči som mala namaľované čiernými tieňmi, ktoré mi oči krásne zvýraznili. Šaty mi obťahovali moju chudú postavu a moje tmavé nohy sa krásne vynímali v tigrovaných topánkach.

,,Ak sa teraz nezabijem budem šťastná!!" usmiala som a vykročila som v pred. Prešla som k dverám a vrátila sa späť.

,,Ty si blázon Ella! Vravíš mi, že si nikdy nechodila na vysokých topánkach?? Veď si to práve zvádla ako modelka."

,,Ste hotové?" vovalil sa do izby Paul.

,,Sme!" otočili sme sa k dverám.

Takého akého som Paul nikdy nevidela. Stál tam v obleku a bol celý zamrznutý, na tvári mal debilný zamrznutý úsmev a takmer ani nedýchal.

,,Heej Paul!! Ti mám skočiť do úsmevu, žeby si sa spamätal?" mávala som mu pred očami.

,,Ja som sa zasekol, proste vyzeraš jak bohyňa, ja neviem čo spraví Harry. Jediná vec, ktorú mu zavidím si ty! Si skvelá a nádherná! Tak poď lebo to nestihneme!" zasmial sa a vzal mi ruku. Zišli sme dole do haly kde už sedel Harry s chalanmi a keď ma zbadali spravili to isté ako Paul. Po chvíľke ku mne podišiel a jemne ma pobozkal.

,,Si wauu" vydal zo seba len to. Preplietol si so mnou prsty a ťahal ma do auta k Jackovi.

Prišli sme na miesto kde sa mali odovzdávať ceny. Harry ma ťahal čo najskôr dnu a vyfotil sa so mnou. Potom som od neho odišla a k sebe si ma vzal Paul. Šli sme si sadnúť na naše miesto, ktoré bolo od toho Harryho riadne vzdialené. Všetko to začalo a na pódiu sa objavila Caroline. Mojím telom prebehli zimomriavky, keďže môj vzťah k nej nebol najlepší no bola naozaj krásna. Musela som to uznať. Neisto som sa usmievala a hľadala očami Harryho, ktorý sa na ňu usmieval milo a takmer šiel oči na nej nechať. Keď vyhlásili, že vyhrali cenu s chuťou som im zatlieskala a bola som na nich naozaj hrdá.

,,Poď!" potiahol ma zo sebou Paul a namierili sme si to do šatne One Direction. Cestou som sa na chodbe zrazila so Caroline.

,,Prepáč" prehodila som a usmiala som sa na ňu.

,,Nič sa nestalo!" usmiala sa na moje prekvapenie a kráčala ďalej.

Vošli sme do šatne v ktorej sa prezliekali. Mali ísť spievať. Paul im dával posledné inštrukcie a ja som sa rozvalila na gauč v šatni. Ostala som tam sedieť a aj napriek tomu, že pódium bolo riadne vzdialené počula som ich spev. Celý ten čas som sa usmievala. Keď sa program skončil vybrali sme sa na afterpárty.

Sedela som na stoličke a chalani sa šlil fotiť. Pozerala som do pohára s minerálkou, už asi 15 minút,keď ma po ramene niekto poklepal.

,,Smiem prosiť?" opýtal sa ma Ed Sheeran.

,,Jasné!" usmiala som sa. Uznala som za vhodné, že pôjdem radšej tancovať ako keď tam mám sedieť ako trúba.

,,Si Harryho priateľka však?"

,,Ella!" začali sme rozhovor.

,,Je mi ľúto čo sa stalo!" usmial sa na mňa.

,,To bude v poriadku!" kým sme tancovali na rytmickú pesničku očami som našla Harryho, ktorý stál pod pódiom v spoločnosti Caroline a šťastne sa usmieval.

Zrazu sa spustil slaďák a Ed si ma k sebe pritiahol bližšie. Položila som si hlavu na jeho rameno a pomaly tancovala. Cítila som sa fajn a užívala som si tento tanec. Keď sa Harry môže zabávať tak prečo nie ja?

,,Čo to má znamenať?" prirútil sa k nám Harry, takmer pred koncom pesničky.

Odtiahla som svoju hlavu od jeho ramena a vďačne sa na neho pozrela.

,,Sa ti zlé dýcha cez predné zuby?" opýtala som sa ho.

,,Áno mám problém!! Prečo si nacapená na ňom?"

,,Lebo som sedela ako krava sama na stoličke a čakala kým sa pán milostivý prestane rozprávať s Caroline."

V hale nastalo odrazu ticho a takmer všetky oči boli na nás. Harry ma potiahol za ruku a vytiahol ma von zo sály.

,,Ella spamätaj sa!"

,,Ja sa mám spamätať?? Teraz si tu flirtuješ s Caroline, v Kalifornii sa zabávaš a hráš futbal aj napriek tomu, že sa stalo čo sa stalo sa usmievaš, tak prečo by som sa ja nemohla zabávať? Prečo by som si nemohla zatancovať? A ja som tá, ktorá potratila už 2 krát, ja som tá ktorá už 2 krát prišla o dieťa. Netvár sa, že žiarliš, lebo vieš, že ľúbim len teba, ale keď si sa chcel pohádať a hrať na urazeného, tak sa ti to podarilo. Ja som momentálne urázena a odchádzam! A neprajem aby si šiel za mnou!" otočila som sa na opätku a nasadla do auta v ktorom čakal Jack.

Behom niekoľkých sekúnd sa dvere otvorili a dnu si sadol Harry. Vytočila som hlavu von oknom a ani len na neho nepozrela. Cítila som ako má na mne nalepené oči, a cítla som, že chce niečo povedať no nevedel čo. Pred hotelom som vyskočila z auta a aj napriek tomu, že som mala opätky som kráčala tak rýchlo ako nikdy. Vyletela som do izby a zabuchla za sebou dvere. Hneď za mnou vošiel Harry, keďže sme mali spolu izbu. Vyzliekla som sa, osprchovala sa a ľahla si do postele. Počula som, vodu v kúpeľni a potom jej vypnutie. Harry sa zrejme sprchoval. Vošiel do spálne a vzal si vankúš a perinu.

,,Čo robíš?" spýtala som sa.

,,Nestaraj sa!" vyhrkol na mňa.

,,Fajn!" otočila som sa mu chrbtom....

,,Slečna Beck, musím sa vás opýtať či sa cítite v poriadku?"

,,Ja okrem toho, že zvraciam mala som včera večer teplotu, ale inač sa cítim fajn."

,,Pán doktor tak čo je tehotná?" prerušil náš rozhovor nedočkavý Harry.

,,Slečna Beck, pán Styles...." nachvíľu sa odmlčal.

,,Ella.." pozrel sa do papierov a potom na nás.

,,Pod tvojim srdcom je dieťa..." Harrymu sa na tvári objavil obrovský úsmev, no ja som cítila, že niečo nie je v poriadku, cítila som, že mi povie ešte niečo. Niečo čo zmení môj život, alebo čo zmení život toho dieťa.

,,No bohužial to dieťatko je mrtvé." sklonil hlavu. Do očí sa mi natlačili slzy a Harry to nezvládol. Jeho úsmev klesol a z očí sa mu začali liať slzy.

,,Budem ťa musieť operovať a dieťa vybrať, aby sa ti do tela nedostala infekcia. Ella, ešte ti musím povedať, že je pravdepodobné, že už viac nebudeš môcť mať deti." tieto slová som veľmi nezvládla aj ja a lícami sa mi začali kotuľať slzy. Pozerala som sa do jedného bodu a vôbec nevnímala čo mi vraví.

,,Rozumieš? Na operáciu musíš ísť dnes."

,,Urobte všetko preto aby sa nestalo nič jej." zachytila som ako Harry vraví cez slzy. Postavili sme sa a vyšli s lekárom von. Kráčala som po chodbe a ďalej plakala, moje nohy sa podlomili a ja som padla na zem.

Zobudila som sa na nemocničnej posteli. Okolo mňa pípali prístroje a ja som na sebe mala oblečenú nemocničnú košeľu. Chcela som sa posunúť no strašne ma zabolelo brucho. Vyhrla som košeľu a zbadala na bruchu ranu. Pochopila som, že už mám po operácii. Spomenula som, že som stratila malého anjelika a že pravdepodobne už nikdy žiadného nebudem mať tak som sa rozplakala. Práve vtedy do dverí vošiel otec a Cindy. Obaja ku mne priskočili a zotierali mi slzy z očí.

,,Budeš v poriadku! Budeš v poriadku!" pritísol si ma otec k sebe, objal ma a Cindy ma hladila po vlasoch.

,,Je možné, že už nikdy nebudem môcť mať deti. Nikdy sa nebudem tešiť z vlastných detí. Čo ak má Harry nechá??"

,,Zlatko všetko je možné. Určite deti budeš mať, určite budeš aj ty matkou!" hladila ma po vlasoch Cindy.

,,Ale doktor mi povedal niečo iné." vravela som celá zaslzavená.

,,Aj mne povedali, že som neplodná a pozri mám malého Darena. Nič nie je nemožné!"

,,Zlatko všetko bude v poriadku!" pohladil ma otec po vlasoch.

Práve vtedy do dverí vošla Annie na ktorej som videla, že je sklamaná z toho všetkého.

,,Zlatko budete v poriadku! Obaja budete v poriadku!" priskočila ku mne a objala ma.

,,Je mi ľúto, že ste sa takto všetko dozvedeli. Priala by som si aby mi povedal doktor niečo iné, aby povedal, jednoducho, že som v tom, alebo, že v tom nie som, ale nechcela som počuť, že mi povie, že to dieťa pod mojím srdcom je mŕtve. Bola som len v 3 týždni, prečo? Prečo muselo zomrieť? Prečo už nikdy nebudem môcť mať deti? Bojím sa, že ma Harry opusti." položila som si tvár do dlaní.

,,Nevadí, že nám nedáš vnúčatá a Harrymu tiež určite nebude vadiť, že mu nedáš deti aj keď ich s tebou strašne chce mať, ale ver mi, ver mi, že ťa miluje až príliš nato aby ťa opustil kvôli tomu. Ak nebudete mať vlastné deti, tak si môžete nejaké adoptovať. Ella, ale všetko bude v poriadku!" objímala ma Anne.

Keď sa po chvíli odtiahla nastalo ticho a padali na mňa pohľady všetkých dospelých.

,,Kde je Daren?" opýtala som sa po chvíľke.

,,U Emily. Pozravujú ťa. A Emily je to tak isto ľúto."

,,A čo Harry? Prečo tu nie je?" opýtala som sa Anne..

,,Zlatko ja naozaj netuším kde je..Vôbec sa mi neozval a Jack mi tiež nezdvíha telefón."

Nezvládol som keď sa Ella zosypala na chodbe. Doktor ju vzal na operačku a ja som ostal sedieť na stoličke. SMSkoval som Jackovi a čakal kým sa doktor vráti. Asi po hodine sa vrátil doktor.

,,Bude v poriadku!" poklepkal mi po pleci.

Zišiel som dole na parkoviska, sadol do svojho auta a vybral sa do Ellinho domu. Zaklopal som na dvere a otvorila mi Cindy. Vošiel som dnu a sadol som si na gauč. Tvár som si zložil do dlaní a rozplakal som sa. Cindy a George na mňa nechápavo pozerali a tak som im obom všetko vysvetlil. Cindy, ktorá stála na pevných nohách si po mojích slovách musela sadnúť a chytala sa za srdce a ja som cítil, že obaja sú v šoku no hlavne obaja cítili bolesť. No určite nie väčšiu ako ja. Rozlúčil som sa s nimi, sadol som do svojho auta. Zastal som pred Jackovým domom. Sadol do auta a ja som vyštartoval.

,,Letenky?"

,,Mám!"

,,Ak ti bude volať moja mama, nedvihaj jej!"

,,Harry prečo utekáš?"

,,Lebo to potrebujem, nedokážem tu byť, nedokážem ísť za ňou do nemocnice a pozerať sa na ňu ako sa trápi. Nedokážem, chcem utiecť od toho všetkého, som zúfali, som zničený. Strašne ma to bolí Jack. Potrebujem ísť preč."

Zastavil som na letisku a tesne stihol let do Kalifornie. Ubytovali sme sa s Jackom v hoteli.

Rozvalil som sa na posteľ a pozeral sa na bielu stenu na do mnou.

,,Prečo???" rozplakal som sa a tvár som si zavoril do vankúša.

,,Prečo si mi to spravil? Prečo si to spravil jej? Prečo si nám to spravil?? Prečo si nám vzal toho anjelika?? Prečo dovolíš aby už nikdy nemala deti?? Prečoo? Viem, že mi neodpovieš. Chcem aby bola šťastná, mala dosť posratý život tak prečo jej nič nedopraješ?" plakal som ako nikdy. Vzalo ma to tak strašne ako ešte nikdy nič a už ma ani nikdy nič nevezme tak ako to. Plakal som vyše hodiny a pri srdci ma neskutočne pichalo.

Na dvere izby mi niekto zaklopal.

,,Ďalej!" skríkol som.

Do izby vošiel Jack.

,,Harry už mi asi 1000 krát volala mama a už aj Paul. Prečo nikomu nepovieš kde sme?"

,,Lebo chcem byť sám! Vypadni Jack! Vypani odtiaľ!" hodil som do neho vankúš a on vyšiel poslušne z izby.

Nebol som unavený no moje trápenie ma premohlo a ja som podľahol snom, aspoň tam som sa netrápil.

Bežal som do Ellinho domu a otvoril dvere na jej izby, nebola tam. Zletel som do kuchyne, obývačky no nikde som ju nenašiel, napokon som otvoril dvere do kúpeľne. Vaňa bola napustená vodou a Ella sa v nej ponárala. Vytiahol som ju von, otvorila oči, no cítil som, že ju strácam.

,,Neopúšťaj ma Ella!"

,,Opustil si ma, opustil si ma, lebo ti nemôžem dať deti!" vravela z posledných síl.

,,Milujem ťa, neopúšťaj ma. Nerob mi to. Stratili sme malého anjelika, nechcem stratiť aj teba. Neopúšťam ťa sľubujem..." vravel som cez slzy.

Zavrela oči a vydýchla, nenameral som jej tep.

Z ľahu som vyskočil do sedu a z líc si utrel slzy, ktoré mi stekali. Ten sen bol tak živý.

,,Harry si v poriadku?" opýtala sa ma mama.

,,Mama? Čo ty tu robíš?" opýtal som sa prekvapene.

,,Počula som ťa kričať, tak som tu." usmiala sa a sadla si ku mne.

,,Myslím čo robíš tu? Tu v hoteli? Veď máš byť v Londýne.

,,Prišla som lebo aj keď si povedal, že chceš byť sám viem, že ma potrebuješ, že potrebuješ objatie a moje slová, ktoré ťa ukľudnia. Harry nie je to ľahké a pre Ellu vôbec. Potrebuješ ju a ona potrebuje teba, no zároveň obaja potrebujete byť sami. To čo sa stalo je hrozné, ale ver mi, že ju to zasiahlo viac ako teba. Viem, bol by si otcom, no ona by bola matkou, ona by nosila to dieťa pod srdcom. Povedala som to jej a vravím to aj tebe. Obaja budete v poriadku. Čas hojí všetky rany. Budete to zvládať spolu a budete sa podporovať, obaja ste prišli o malého anjelika."

,,Mama, prečo už nikdy nebude mať deti? Ja chcem byť otcom!" rozplakal som sa.

,, Necháš ju preto, že nemôžete mať spolu deti?"

,,Nikdy! Priliš ju milujem! Spolu, spolu to zvládneme!"

,,Spolu to zvládnete! Viem, že ju miluješ. Zlatko môžete mať deti, ja verím, že v ktorého veríme vám to dopraje. Učila som ťa jedno a to.."

,, S Bohom nič nie je nemožné!" doplnil som ju.

,,Áno zlatko, s Bohom nič nie je nemožné. Urobil už toľko zázrakov, že môže urobiť ďalší a ja verím, že to spraví, budem sa modliť a budem mu veriť. Lebo obaja si zaslúžite mať deti, mať deti spolu. Byť šťastný! A ak nie, tak si deti adoptujete, budem brať aj tie ako svoje vnúčata a vy ich ako svoje deti."

,,Ďakujem!" objal som mamu a ona objala mňa. Lícami mi začali opäť tiecť slzy.

,,Harry, musíš byť silný, musíš byť na tom lepšie ako Ella! Musíš ju podporovať. Musíš stáť pri nej."

,, Aj ta tu chcem chvíľu ostať, prosím"

,,V poriadku! Nechám ťa tu s Jackom a ja sa vrátim domov k Elle. Zlatko ľúbim ťa a ľúbi ťa aj ona. Všetko bude v poriadku." pobozkala ma na čelo a odišla preč.

Ľahol som si do postele no do rána som nezažmuril oka, len sa pozeral do steny a premýšľal som.

,,Harry spíš ešte?" vovalil sa do izby Jack.

,,Nie už som dávno hore!"

,,Ideme na raňajky a čo tak niekde sa prejsť?" usmial sa.

,,Rád."

Postavil som sa, umyl som si tvár zuby, obliekol som čierné kraťasy, biele tričko, čierné converse a vyšiel som spolu s Jackom von z izby. Na raňajky sme si dali klobásu a vyšli von na pláž.

,,Hej ."

,,Áno Jack?"

,,Nechcem aby si bol smutný! Takžeeee ideme si zahrať futbal!" zatiahol ma na futbalové plážove ihrisko kde futbal hrali akýsi chalani.

,,Smieme sa pridať?" opýtal sa Jack.

,,Jasné v pohode!" zasmiali sa chalani. Vyzuli sme si s Jackom topánky, dali dole tričká a hrali plážovi futbal.

Okolo prechádzali naozaj krásne dievčatá, ktoré sa na nás milo usmievali a chalani po nich začali pískať.

,,Máš Ellu!" šepol mi do ucha Jack a ja som sa ihneď spamätal.

Dievčatá sa len zasmiali a kráčali ďalej, no potom sa pri nás zastavili staré babky, v plavkách, ktoré ma spoznali.

,,Oóó chlapče! Ty si Harry Styles. Si naozaj sladký! Keby som mala toľko ako ty, tak ti neodolám!" začala ma ťahať zalíčka. Ďalšia chválila Mike (jeden z chalanov) a všetci ostatní sa na nás dvoch smiali.

,,Teta! Vy tiež nie ste na zahodenie!" zasmial som sa.

,,Ja viem, že som kočka!" zasmiala sa teta.

,,Určite sa musite páčiť vášmu manželovi." usmial som sa na ňu.

,,Ach, môj starý už nežije!"

,,Teta ta čo sa stalo? Načo zomrel?"

,,Synku ja ani neviem načo žil!"

Všetci sme pustili neskutočný smiech. Tety sa po čase pobrali plávať späť do vody. Nakoniec sme dohrali futbal a pomaly sme sa vraciali do hotela.

,,Hej Harry!" zastavili ma ešte chalani.

,,Áno?" otočil som sa k nim.

,,Si inač fajn chalan! Všetci sme si mysleli, že si namyslený a gay a tak...ale teraz sme zistili, že si naozaj fajn! Je nám ľúto, že sme si to mysleli a chceme ti poďakovať, že si nám ukázal aký si v skutočnosti. Kiež by si to všetci uvedomili." usmial sa na mňa Nick, ktorý to rozprával za všetkých.

,,Aj vy ste super, rád som vás spoznal. Veď sa niekedy ešte stretnete máte môj FB." objal som ich priateľský všetkých.

A vrátili sme sa do hotela. Na obed sme si dali len polievku a s Jackom sa zavreli do izieb. Vzal som notebook a pripojil sa na Twitter a na FB. Mal som tam kopu správ.

,,Harold si v poriadku? Žiješ?" otázky, ktoré boli najčastejšie.

Úplne som popri tom všetkom zabudol na mojich Directioners.

,,Som živý no v poriadku nie som! Milujem vás Directioners a aj teba Ella Beck!" tweetol som to a dal som si to aj ako status na FB.

Celé dva dni som sa prežieral zmrzlinou a nekomunikoval som s celým svetom. Sedel som zavretý v izbe a depkárčil som. Bol som zrútený z celého života. Chýbala mi Ella a bol som zničený z toho čo sa stalo, z toho, že som prišli o malého anjelika. Volal som iba s mamou, ktorá mi vravela ako sa cíti Ella a že ju včera pustili z nemocnice. Postavil som sa konečne po riadnej chvíli z postele a navliekol na seba čierné rifle a biele tričko, čiernú bundu a converse. V Kalifornii sa riadne ochladilo.

,,Jack!" zaklopal som na dvere jeho izby.

,,Áno?" otvoril mi len v uteráku.

,,Idem sa prejsť! Som na pláž!" otočil som sa a odišiel som preč.

Prechádzal som po pláži a na mieste kde nikto nebol som ostal stať. Stal som sám uprostred pláže a hádzal som kamienky do mora. Po čase som si sadol na studené kamienky a hádzal ich do vody. Mojím lícom sa kotúľali slzy, keď som myslel na Ellu. Som hlupák, že práve nie som s ňou, že nestojím pri nej, no sám, sám sa nemôžem dostať z toho čo sa stalo. Podľa toho čo mi vravela mama, mám pocit, že sa dostala z toho skôr ako ja. Vravela mi, že ma Ella úplne chápe a že chápe, že chcem byť sám, lebo to chce byť aj ona. Štve ma, že potratila no ešte viac ma štve, že nebude môcť mať deti, že nebude môcť zažiť ten pocit, ktorý zažívala Emily a videl som na nej, že aj ona to chce. Že sa nebude môcť tešiť z vlastných deti a, že si ich budeme musieť adoptovať. Áno milujem ju, a neopustím ju len preto, že nebude môcť mať deti, milujem ju a chcem s ňou zažiť budúcnosť s vlastnými aj nevlastnými deťmi. Musím ísť za ňou aa povedať, že som pri nej, že ju milujem. Postavil som sa na odchod, keď som narazil do nejakej osoby....

Svoj pohľad som nedvíhla zo svojích kolien a ďalej sa kývala hore-dole a plakala. Objal ma a pevne si ma prítisol. Myslela som, že je to otec, no potom som zacítila tú vôňu a na podlahe zbadala biele conversky.

,,Čo je s ňou?" spýtala som sa.

,,Je v poriadku, má len zlomenú ruku a slabý otraz mozgu"

,,Tvoja mama a ty ma nenávidite."

,,Ja ťa milujem a moja mama ťa tiež miluje. Prepáč, prepáč, že som na teba v tej nemocnici vyskočil, že si neschopná no bol som nahnevaný, bál som sa o mojú malú princeznú. Bál som sa, že nás opustí."

,,A potom by si ma nenávidel ešte viac."

,,Miloval by som ťa stále rovnako, nemohla si zato, proste šla za loptičkou a aj tak by si ju nebola zadržala. Nehnevám sa na teba ani ja, ani moja mama, ani mala Lily. No vidím, že ty sa hneváš sama na seba." poobzeral sa okolo seba.

,,Stále ťa milujem a prosím prepáč mi za to, že som ti povedal, že si neschopná."

,,To ty prepáč mne, že som neschopná." opäť som sa rozplakala.

,,Pššt" priložil mi prst na ústa. ,,Hlavné je, že Lily je v poriadku." jemne ma pobozkal a vzal ma na ruky ako nevestu. Položil ma na posteľ.

,,Ani sa nepohni!" rozkázal mi a začal upratovať to čo som spôsobila.

Na nočnom stolíku mi zavybroval telefón a na displeji sa mi zobrazila SMS od Cindy.

,,Dnes spíme tu. Dávaj na seba pozor!" prečítala som nahlas.

,,Dnes budem na teba dávať pozor!" pozval sa sám Harry a položil posledné fotky na stolík.

,,A čo tvoja mama?"

,,Tá si poradí sama." zapol rádio, z ktorého sa pustili pesničky pri ktorých som včera depkarčila. Ľahol si na posteľ a mňa stiahol na seba. Začal ma bozkávať a pomali vyzliekať. Prevaľovali sme sa na posteli, raz ja na ňom, potom on na mne.

Mojím telom prebehla rozkoš a neskutočná túžba po ňom. Jazykom mi prebehol po brušku a stiahol zo mňa nohavičky. Vrátil sa k mojím perám a vášnivo ma opäť bozkával...

Ležali sme vedľa seba a pozerali sa na hviezdy cez okno. ,,Milujem ťa." šepla som.

,,Si celý môj život." šepol a ľahol si na moje prsia.

,,Harry?" opýtala som sa po chvíľke ticha.

,,Pššššššt."

,,Čo robíš?"

,,Počúvam tu najkrajšiu pieseň na svete a nechávam sa inšpirovať." usmial sa a pobozkal ma na hruď. Hrala som sa mu s vlasmi a škrabkala ho po chrbte. Harry začal spievať a nakoniec zaspal skôr ako ja. Krátko na tom som zaspala aj ja.

Harry odišiel pred necelým týždňom koncertovať a ja som tu ostala sama a plnila svôj stereotyp: škola-domov. Vždy večer sme skypovali a ja som si uvedomila, že mi nehorázne chýba a som na neho neskutočne navyknutá. Emily sa vrátila z nemocnice a už aj s malou sa zabývajú.

Sedela som na gaučovke s notebookom na nohách a chatovala som so Zaynom. Chalani koncertovali a naozaj som sa nemala s kým zabávať, tak sme si aspoň písali alebo sem-tam aj skypovali.

,,Ella, poďme skypovať. Je tu aj Liam aj Naill radi by ťa videli." napísal mi Zayn a v tom momente niekto zazvonil na dvere. Položila som notebook na gaučovku a šla otvoriť. Pred dverami stala Emily s kočíkom. Vošla dnu a kočík nechala v hale.

,,Je tu Emily a Cassie, tak kľudne." poslala som Zaynovi, ktorý mi hneď volal.

,,Láska moja!" ozval sa ako prvý Liam.

,,Ďakujem, že mi vyznávaš lásku" zasmiala som sa.

,,Hľadám si moju budúcu žienku a moju malú princeznú, tak si nefandi. Ty máš Harryho!" ofrkol ma.

,,Payne nebuď drzý! Odkedy zo seba robíš otca, hráš sa, že si viac ako my!" vyskočil na neho Naill.

,,Viete čo toto mi tu nebudeme počúvať! Radi sme vás videli chalani!" povedala Emily a zrušila ich.

Hneď sa mi objavil hovor a opäť volal Zayn, prijala som to.

,,Prepáčte, za nevhodné správanie!" ospravedlňoval správanie chalanov Zayn.

,,V poriadku!" usmiala som sa.

,,Tak čo ako sa má naša malá princezná?? Ukáž ju, či vyrástla!" pýtal Naill.

Emily vytočila do kamery Cassie a všetci sa natešene usmievali. Riadnú chvíľu sme s chalanmi skypovali no potom nás to obe omrzelo a chceli sme sa rozprávať. Emily uz klapla notebook a sadla si aj s malou na gauč a oprela sa o jeho roh. Sadla som si do tureckého sedu oproti ním a zapozerala som sa na malú Cassie. Pomaly zaspávala v Emilyinom náručí. Jej modré okále sa jej pomaly zatvárali. Zahrýzla som si do pery a riadne sa zamyslela.

,,Si v poriadku Ella?" prerušila ma zo zamyslenia Emily.

,,Ja...neviem.." odpovedala som stále pozerajúc sa na malú Cassie, ktorá sa mi pred očami pomaly rozmázavala.

,,Čo sa deje?" opýtala sa ma a zamávala mi pred očami. Klipla som a pozrela som sa do jej očí.

,,Začínam mať pocit, že mám problém."

,,Aký??? Ella nevrav mi to v hádankách, vieš, že v tom nie som dobra a ťažko sa mi domýšľa."

,,Emily, mešká mi to už týždeň a s Harrym sme to robili bez ochrany, už druhé ráno som zvraciala. Mám zvláštne chute a hrozne obavy. Ja...Emily.."

,,Ty...." začala aj ona.

,,Ja...asi som tehotná..." povedala som.

,,Čože si??" ozval sa za mnou mužský hlas. Otočila som sa. Vo dverách stál...

Konečne sa vraciam po týždni späť domov k mojej jedinej láske. Strašne mi za ten týždeň chýbala aj keď sme si v kuse volali, písali a skypovali sme, no je to iné keď ju nemôžete pohladiť, objať, pobozkať ju a povedať ako strašne ju milujete. Chápem, že so mnou nemohla ísť keďže tu má svoje povinnosti, no tie povinnosti mám aj ja a tak som musel ísť aby som raz mohol uživiť našu rodinu. Povedal som jej, že prídem domov až večer aj keď som vedel, že prídem už poobede, chcel som ju prekvapiť. Zastavil som auto pred jej domom a vedel som, že je určite doma, keďže okná mala úplne otvorené. Otvoril som si dvere a potichu vošiel dnu. Počul som vychádzať z obývačky nejaké hlasy a keď som pristúpil bližšie rozoznal som, že Ella sa rozpráva s Emily. Konečne uvidím aj malú princeznú, ktorá za ten týždeň určite poriadne vyrástla, pribrala a konečne si ju budem môcť ponosiť po rukách. Beriem ju ako svoju. Kiežby sme mali s Ellou dieťa.

,,Začinam mať pocit, že mám problém!" povedala Ella a ja som sa zastavil aj keď som chcel vôjsť. Viem, že je neslušné počúvať cudzie rozhovory, ale toto ma naozaj zaujímalo.

,,Aký??? Ella nevrav mi to v hádankách, vieš, že v tom nie som dobra a ťažko sa mi domýšľa." Odpovedala jej Emily, ktorá držala v náručí malú Cassie.

,,Emily, mešká mi to už týždeň a s Harrym sme to robili bez ochrany, už druhé ráno som zvracala. Mám zvláštne chute a hrozne obavy. Ja...Emily.."

,,Ty...."

,,Ja...asi som tehotná..." odpovedala jej Ella.

Vo dverách stál Harry. Celým mojím telom prebehli zimomriavky a na tvári sa mi zjavil kamenný výraz. ,,Do prdele!" pomyslela som si. Nechcela som, aby vedel o niečom ak to ešte nemám potvrdené.

,,Čože si?" opýtal sa ma opäť so šťastným výrazom, sadol si ku mne a pohladil ma po bruchu.

,,Tu, že rastie malý Styles?" opýtal sa ma.

,,Ja neviem Harry...Ja ešte to nemám potvrdené lekárom, nie som si tým istá, to, že mám príznaky ešte nemusí znamenať, že som v tom."

,,Vieš o tom, že sme v tom spolu! A som šťastný ak sme v rovnakom tíme a ja verím tomu, že sme v tom spolu a, že pod srdcom nosíš poklad!" pobozkal ma na pery.

,,Toto mi chýbalo konečne si doma!" objala som ho a vlepila mu poriadného francúzáka.

,,Láska nedraždi ma lebo ťa tu pretiahnem rovno pred očami Emily!"

,,Tak ja radšej pôjdem!" postavila sa Emily.

,,Sadni!" prikázali sme s Harrym naraz.

,,Ukáž mi mojú malú princeznú" pýtal si Haryy Cassie. Chvíľu sa s ňou mojkal, keď sa domov dovalila Cindy s Darenom a nákupnými taškami s ktorými som jej musela pomôcť. Vykladala som nákup a ukladala do chlaničky či do potravinovej skrinky. Emily sa rozprávala s Harrym v obývačke. Keď som položila do chladničky posledný jogurt, prišla na mňa neskutočná únava, chytila som si čelo, ktoré bolo teplé a robili sa mi na ňom kvapôčky potu.

,,Ella si v poriadku?" opýtala sa ma Cindy.

,,Neviem, ja idem si ľahnúť, ak by ma tí dvaja hľadali tak som tam."

Vyšla som hore a zvalila sa do postele. Zababušila som sa do paplónu a zavrela zaťažené oči. Po pár minutách si ku mne niekto sadol. Podľa vône som zistila, že je to Harry. Otovorila som oči a pozrela sa na neho. Milo sa na mňa usmial.

,,Zavri očká!" prikázal mi ako malej Lily keď ju dáva spať. Položila som hlavu na jeho kolená a zavrela oči. Hral sa mi s vlasmi, keď mi začal rozprávať rozprávku. Zo začiatku som sa chvíľku smiala no keď dokončil podľahla som snom.

Zobudila som sa celá spotená uprostred noci vedľa sladko spiaceho Harryho. Jemne som ho pobozkala na líce no hneď sa prebral.

,,Je ti ešte stále zlé?" opýtal sa ma a chytil ma za ruku.

,,Už nie, ale tebe je riadná zima!" uvedomila som si to keď som cítila jeho ľadovú ruku. Odkryla som svoju perinu a on sa šupol vedľa mňa.

,,Zlatko ráno pôjdeme ku gynekológovi, ok?" opýtal sa ma. Prikývla som a opäť upadla do spánku. Ráno sme sa spoločne naraňajkovali, natiahla som na seba legíny a tričko, vzala tašku a vybrala sa ruka v ruke s Harrym ku gynekológovi. Hodnú chvíľu sme sedeli v čakárni, keď na nás padalo mnoho pohľadov mamičiek, ktoré nám chceli naznačiť, že sme príliš mladí no bolo mi to jedno. Konečne nás vzali dnu a my sme si sadli na stoličku.

,,Tak aký máme problém?" opýtal sa ma mladý lekár.

,,Ja...asi som tehotná..."

,,Tak spravíme ultrazvuk, poďte.." usmial sa.

Ľahla som si, na brucho mi džabol mastičku a prechádzal prístrojom po mojom bruchu. Harry sa na mňa usmieval, držal ma za ruku a spoločne sme sa dívali na obrazovku, na ktorom sa malo objaviť naše dieťa. Ani som netušila ako má vyzerať a tak som nevedela či som v tom.

Doktor vzal utierku, utrel mi brucho.

,,Potrebujem ešte vašu krv.." vzal mi prst a vzal mi krv.

,,Počkáme za výsledkami." Usmial sa. Sadli sme si opäť do čakárne a čakali. Harry veril v to, že bude otcom a ja možno trošku tiež, no nebola som si istá.

Sadli sme si na stoličku oproti lekárovi, ktorý sa pozeral do papierov.

,,Slečna Beck..."

Ako náhle som zakričal Liamovi, že je otec začal skakáť a všetci traja sa rozbehli k môjmu autu a sadli si do neho. Zrušil som telefónát s Ellou a utekal za nimi. Bol som šťastný ako keby sa mi narodilo dieťa, vlastne narodilo sa môjmu naj kamošovi, síce nebolo jeho, ale to je jedno. Uháňal som do nemocnice a na semaforóch kde svietila oranžová som pridal aby som nemusel stáť.

,,Harry stoj!" zavelil Liam, keď sme prechádzali mestom a ja som zaparkoval pred akýmsi obchodom.

,,Hračky, kvety, balóny!" zavelil a všetci sme vyskočili z auta ako keď vyskočia policajti počas nejakej akcie. Ja som bežal do hračkárstva spolu so Zaynom a Louisom a Naill s Chrisom utekali do kvetinárstva. Kúpili sme veľkého ružového slona a v ďalšom obchode balóny s napísmi Je to dievča! Gratulujem! a podobne..Nasadli späť do auta a ďalej uháňali. Zaparkoval som na parkovisku pred nemocnicou a všetci sme sa vyviezli výťahom hore. Bežali sme chodbou s balónmi a plyšákom. Počuli sme len smiech sestričiek ale bolo nám to jedno. Vovalili sme sa do Emilynej izby a Emily, nám hneď ukázala, že máme byť ticho. Položil som veci na stoličku, pozrel sa na Emily, ktorá sa šťastne a ďakovne usmiala a potom som sa pozrel na chalanov, ktorý obkľúčili Ellu s Cassie a tak som ani jednú z nich nevidel. Počul som len:

,,Je krásna, rozkošná, sladká. Má pery ako Emily a odstávajú jej jemne ušká ako Emily."

,,Chalani aj ja ju chcem vidieť." vravel som z druhej strany postele.

Všetci sa rozostúpili a mne ostal pohľad na Elle ako drží malú v náruči. Ella mala na sebe krátke biele kraťasy a modré tričko Vans. Jej dlhé štíhle nohy boli krásne opálené a ja som si to všimol prvý krát. Tričko jej obťahovalo jej chudú postavu. Nebola vôbec namaľovaná a vlasy mala zapnuté v drdole. Bola aj tak nádherná. Keď teraz držala malú na rukách, prial som si aby to dieťa bolo naše, aby som ju mohol objať, pobozkať ju. Pozrela sa na mňa a usmiala sa. Pristúpil som k nej bližšie a pozrel sa na malu. Chalani mali pravdu, bola krásna, rozkošná, sladká. Mala pery ako Emily a mierne jej odstávali uška.

,,Som rád, že si to zvládla." pochválil som Emily.

,,Priznaj sa, že si na chvíľu opustila tento svet! Priznaj sa im!" vyhrkla na ňu Ella.

,,Tak čo..proste mi to ušlo.." zasmiala sa Emily.

,,Naozaj?" postavil sa na pevné nohy Liam.

,,Naozaj!" povedala Ella.

,,Čože?"

,,Kľud Payne! Radšej si vezmi na ruky maličkú." podala mu Ella Cassie a on sa celý rožiaril šťastím. Síce Cassie nebola jeho, miloval Emily a teraz som videl, že miloval aj tú malú.

,,Idem si kúpiť čokoládu, chcete niekto?" opýtala sa Ella. Všetci sme prikývli, že nechceme a tak Ella odišla.

Chalani sa prirútili do nemocnice a všetci začali obzerať Cassie. Keď som zbadala Harryho, moje srdce sa rozbúšilo no aj napriek tomu, že som ešte včera bola ako tak rozhodnutá dnes som si svojím rozhodnutím nebola istá. Nedokázala som byť s ním v jednej miestosti, v mojom krku sa začala tvoriť púšť a tak som sa rozhodla ísť kúpiť si do automatu čokoládu.

Nikto nechcel a tak som sa vybrala. Vložila som do automatu peniaze a ten mi začal robiť čokoládu. Vzala som si pohár a otočila sa. Tesne predo mnou stál Harry, keď trošku tak ho oblejem. Pozerali sme si priamo do očí, keď jeho pohľad padol na moje pery a rukou sa oprel o automat. Vedela som čo chce spraviť a tak som sa napila z pohára. Čokoláda bola ešte horúca a popálila mi jazyk ale momentálne mi to bolo jedno.

,,Ella..." prehovoril.

,,Zavadziame." povedala som a odišla od automatu.

Kračala som do izby a nechcela som sa s ním rozprávať no dobehol ma na celkom prázdnej chodbe, kde nebolo ani živej duše a ďaleko na konci sa črtala jediná izba a to tá Emilyina.

,,Ella, ja.." chytil ma za obe ruky Harry a pevne ma stísol. Čokoládu som stihla dopiť a tak mi prázdny kelímok padol na zem.

Pozeral sa mi do oči.

Kľakol si predo mňa a stale mi držal ruky.

,,Prepáč!"

,,Harry. postav sa a nestrapňuj sa."

,,Nepostavím sa. Chcem aby si mi prepáčila."

,,Keď sa budeš strapňovať tak skoro ti neprepáčim."

Hneď sa postavil.

,,Tak čo? čo mám spraviť aby si mi prepáčila?"

,,Spamätať sa!"

,,Už dávno som sa spamätal, milujem len teba, nikoho iného."

,,Vieš koľko chalanov mi už toto povedalo?Ale len málo z nich to myslelo naozaj vážne."

,,Ja to myslím smrteľne vážne. Si pre mňa tá najdôležitejšia. Milujem ťa!" priblížil sa a moje pery nalepil na tie svoje. Nežne ma začal bozkávať a potom prešiel jazykom dnu. Svoje ruky mi položil okolo pása a ja som tie svoje položila okolo jeho krku. Bola som ako v tranze, robila som to čo presne chcel. No potom som sa odtiahla a strelila mu facku, ani neviem prečo. Otočila som a odišla som preč, bez rozlučky.

Z očí sa mi začali kotúľať slzy. Trápilo ma to, trápi ma všetko čo sa stalo.

Vrátila som sa domov.Naši sedeli v jedálni za stolom a chutne si pojedali večeru.

,,Tak čo?"

,,Máme malú Cassie" povedala som a obaja sa šťastne usmiali. Vzala som si na tanier kúsok mäsa a zjedla ho. Hneď o pár minút nato ako som dojedla niekto zazvonil.

,,Ellaa to je pre teba!" skríkol otec a ja som sa vybrala k dverám. Otvorila som ich a predo mnou stál Harry s maxi veľkým macom s napísom I love You , ktorý sedel vedľa neho a kyticou červených ruží.

,,Myslíš, že to tým vyriešíš?" zavrela som dvere a vyšla som pred dom k nemu.

,,Trochu som aj dúfal, neviem prečo si mi dala facku, keď si sa prv nebránila mojím bozkom, ale potom keď som sedela a čakal chalanov uvedomil som si, že to bolo preto, čo som spravil. Keď som si uvedomil, že to bolo preto bolesť líca rýchlo pominule, lebo som si opäť uvedomil, že som spôsobil väčšiu bolesť ja tebe a to presne tu!" priložil moju ruku na srdce. Svoje pery som stískala a snažila som sa zabrániť kotúľaniu sa slź no nepodarilo sa mi to.Slzy sa mi začali opäť kotúľať dole lícami. Bola som nahnevaná, no Harry mi opatrne a strachom začal bozkami zotierať tie slzy.

,,Neplač kvôli mne, nezaslúžim si tvoje slzy, ani to aby si mi odpustila, lebo som absolutný idiot. Nechcem aby si bola smutná kvôli mne." povedal.

,,Ak ti neodpustím tak sa budem trápiť ešte viac. Vieš, že ťa milujem." povedala som v momente keď mi padla slza na pery a on ju svojím bozkom zotrel.

,,Prepáč!" šepol mi na perách.

,,Milujem ťa!" šepla som mu spätne.

,,Sme šťastní, že si mu prepáčila!!" vykríkli z auta a chalani a ja som sa musela zasmiať.

,,Vy sprostí! Malo to byť romantické!!" skríkol na nich Harry.

,,Prepáč, ak by som prišiel neskôr už by si spala. Tak ja bežím!" jemne ma opäť pobozkal a odišiel.

,,Čaute chalani!" skríkla som na nich a všetci vystrčili svoje hlavy cez okno a zamávali mi. Harry sa od svojich dverí zasmial a poslal mi vzdušnú pusu. Vrátila som sa s plyšákom a s ružami domov. Potom som sa osprchovala a ľahla do postele. Šťastne som sa usmiala na displej keď mi tam naskočila sms od Hrryho s prianim na dobrú noc a ešte šťastnejšie, keď mi napísal, že zajtra trávime deň s Lilyy. Potom som zaspala...

Opäť moja milovaná škola. Sedím opretá o lavicu a modlím sa aby konečne zazvonilo na poslednú hodinu angličtiny. Po škole má ma prísť počkať Harry a Lily. Konečne zazvonilo a ja som sa vybrala na poslednú ukrutnú hodinu dnešného dňa. Sadla som si do lavice a na stôl položila učebnice a zošit. Sekundu po zazvonení doletel do triedy profesor a za ním chalani z futbalového tímu, ktorý za ospravedlňovali, že ich zdržal tréner. Sadli si lavíc a jeden z nich sa na mňa sladko usmial. Úsmev som mu opätovala no nevenovala som mu pozornosť, veď mám predsa Harryho a pre tohto chlapca by som bola len ďalším úlovkom. Nikdy sa nestalo, že sa na mňa usmial a tak tomu nepripisujem dôležitosť.

,,Opravil som váše školské práce a jedná ma naozaj zaujala." povedal profesor a začal rozdávať školské zo známkami.

,,C??" opýtal sa jeden z chalanom.

,,Krátke!"

,,F?" opýtal sa ten, ktorý sa na mňa usmial.

,,Nepochopil som čo si chcel povedať!" skonštatoval. Rozdal všetký práce no mne nedal nič.

,,Pán profesor, nedostala som svoju prácu" prihlásila som sa.

,,Ja viem Beck, poďte sem!" zavolal ma pred tabuľu.

Hanbila som sa, keďže som tu nikoho nepoznala a nerada som vravela svoje názory, nerada rozprávala a nerada stála pred tabuľou. Všetci sa na mňa usmievali až na pár dievčát, ktoré si mysleli, že sú čajky, ale pritom mali na sebe toľko make-upu, žeby som s nim namaľovala celú triedu.

,,Môžete nám prečítať svoju úvahu, alebo skôr prečo ste postupovali tak ako ste postupovali?" podal mi do rúk môj papier na ktorom ešte nebola žiadná známka.

,,Ja..chceli ste úvahu na tému čo je to podľa nás odvaha. Podľa mňa toto bola odvaha."

,,Môžete spolužiakom ukázať svoju prácu?" vzala som papier otvorila ho a otočila k triede. Chalani sa začali smiať a dievčatá na mňa divo pozerali.

,,Výborne Beck, presne ste správili to čo som chcel. Za túto prácu dostávate A" vzal červené pero a napísal na prednú stranu A+.

,,Presne toto je odvaha, nebáť sa postaviť niečomu, niekomu!" povedal profesor ,,a to ani jeden z vás nenapísal, až na slečnú Beck. Ideme ďalej píšte si Hamlet!" začal profesor a potom začalo písanie poznámok a nakoniec moje dlho očakávane zvonenie. Odniesla som knižky do skrinky a vychádzala som von už celkom prázdnou chodbou. Otvorila som vchodové dvere a namierila si to k Harryho autu, ktoré tam bolo už osamote.

,,Bu-bu-bu" vystrašili ma Harry s Lily a ja som takmer dostala infarkt.

,,Kebyže vás oboch nemilujem tak vás tak zbijem!" pobozkala som Harryho a potom aj Lily.

,,Poďme užž!!"

,,Kam?"

,,Uvidííš!" vyplazila mi Lily jazyk.

,,To ťa naučil Harry?" opýtala som sa Lily a pozrela na Harryho, ktorý vytočil hlavu bokom a začal si pískať.

,,Áno!" povedala Lily.

,,Lily žiadná bábika!"

,, Nie nenaučil." opravila sa Lily. Musela som sa zasmiať. Sadla som si do auta a vyštartovali sme.

Zastavili sme až pred kinom a pozreli si spolu s Lily rozprávku. Teda Lily ju pozerala, my s Harrym sme sa ohádzovali pukancami a smiali sa, načo nás vykričal jeden z rodičov a tak sme museli stíchnuť, ale neprestali sme sa ohádzovať. Po skončení rozprávky sme sa prechádzali mestom, zastavili sme sa kúpiť Lily sľubovanú bábiku, no namiesto bábiky sme jej kúpili skákaciu loptičku.

,,Idem si kúpiť servítky počkajte ma tu." povedal Harry a vošiel do obchodu. Stáli sme na chodníku s Lily, ktorá si hádzala o zem loptičku. Vo vrecku mi zazvonil telefón a na displeji sa objavilo ocovo meno.

,,Áno?" zodvihla som a začala sa rozprávať s otcom. Otočená chrbtom k ceste a pozerala som sa do výkladu.

,,Ideme na večeru k starkím." povedal mi otec.

,,V poriadku.."

,,Ella..." začal rozprávať otec.

,,Lily?" otočila som sa a povedala som do telefónu keď som si všimla vo výklade, že Lily vedľa mňa nestojí. Počula som brzdy a zbadala malú Lily na zemi.

,,Lily!!" vykríkla som a rozbehla sa k nej. Krátko po mojom dobehnutí k jej malému telíčku dobehol za mnou Harry. Vzala som ju na ruky a utekali sme do auta smer nemocnica. Harry uháňal tak rýchlo, že mu bolo jedno, že porušil všetky predpisy. Hneď vzal Lily doktor so sebou a my dvaja sme ostáli stáť na chodbe. Harry volal Anne.

,,Ako si mohla na ňu nedávať pozor!! To tiež na svoje nebudeš dávať pozor?? Si neschopná!" skríkol na mňa a do očí sa mi nahrnuli slzy. V tej chvíli sa do dverí vovalila udychčaná Annea prebodla ma nenávistým pohľadom. Harry ju pevne objal a ja som cítila, že som tam nazvyš. Bola som osoba, ktorú v tomto momente obaja nenávideli.

,,Harry, Anne?" ozval sa k ním doktor. Sklonila som hlavu a odišla som preč. Prešla som celé mesto a zastavila sa až pred naším domom. Vošla som domov a bola som šťastná, že nikto nie je doma. Netúšila som čo sa dialo s Lily, či je vôbec ešte na žive. Nechcela som byť tam a počuť ako mi obaja povedia, že ma nenávidia. Nechcela som vidieť ich nenávistné pohľady a preto som bola doma. Vošla som do svojej izby a nezvládla som to. Od zúrivosti samej na seba som zhodila na zem všetko čo mi prišlo pod ruky. Rozbila som fotky,vázu s kvetmi aj lampu. Zhodila som sa na zem a rozplakala sa. Kývala som sa hore dole a môj plač znel na celý dom. V takomto stave som bola asi hodinu. Bola som nahnevaná sama na seba a jediná vec, ktorá mi behala po rozume bolo zabiť sa. Schody začali vrzgať a na podlahu v mojej izbe niekto stúpil.....

,,Harry...nechaj ma ísť..chcem porozmýšľať.." vyvrtla sa z môjho objatia.

,,Ella nerob mi to prosím..." rozplakal som sa.

,,Harry potrebujem popremýšľať, sklamal si ma a na dnešok toho bolo pre mňa dosť." otočila sa a kráčala preč. Nechcel som ísť za ňou, lebo vedel som, že moja snaha bude márna. Stal som a díval som sa na jej krásnu postavu kráčajúcu preč. Vyzerala ako anjel a chodila ladne ako baletka. Miloval som na nej úplne všetko od jej úsmevu až po jej chlp na ruke. Bola pre mňa stelesnením dokonalosti. Nikdy som nevidel a ani som nestretol dievča ako ona. Milá, mudrá, talentovaná, krásna s väčším srdcom ako celá Zem. Prešla si peklom a ja som jej chcel spraviť nebo na zemi, ale občas som k nej sviňa a robím je veci, ktoré by si ani len zďaleka nezaslúžila. Myslel som si, že svojím psím pohľadom a povedaním pár mudrých viet povie: ,,Everything is fine!" (Všetko je v poriadku). Myslel som si, že bude taká ,,hlúpa" a podľahne mi ako to robievala Caroline, ale až teraz som si uvedomil, že je to dievča o ktoré musím bojovať. Dievča, ktoré milujem a nikdy nechcem stratiť! Pretože je celým mojím svetom, stedom vesmíru, láska môjho života.

Vybehol som hore po schodikoch a vrátil som sa do miestnosti kde bola zábava v plnom prúde.

,,Kde máš Ellu?" opýtal sa ma Zayn spolu s vedľa stojacím Naillom.

Pozrel som sa na neho a zhlboka som sa nadýchol.

,,Chcela porozmýšľať" objali ma a jeden z nich ma potľapkal po pleci.

,,Bude to v poriadku" povedali takmer naraz.

,,Bojím sa."

,,Čoho?" opýtal sa Naill.

,,Toho, že ju stratím, ak áno nezvládnem to. Pre svoju vlastnú hlúposť." sklonil som hlavu.

,,Nestratíš, nedovolíme to." usmial sa na mňa Zayn.

,,Ďakujem chlapci!" usmial som sa na nich.

,,Pozývam!!" usmial som sa a obaja šťastne vykročili k baru.

Obaja si vzali po pohári vodky a ja som si vzal už len pohár coly.

Neskôr nás Jack hodil všetkých domov. S mamou som neprehodil ani slovo, osprchoval som sa a ľahol do postele. Pozrel som na svoj displej na telefóne a zbadal tam nás dvoch s cukrovou vatou v ten skvelý deň, keď som jej plnil sny. Spravím pre ňu čokoľvek pretože ju milujem, ale čo ak....svoju myšlienku som nepustil ďalej a hneď sa rozplakal. Ponoril som hlavu do vankúša a plakal hodnú chvíľu. Potom som zaspal...

Asi o tretej ráno ma zobudili chalani keď sa vrútili do mojej izby.

,,Harry! Harrry!" kričali ticho jeden cez druhého.

,,Čo sa deje?" zasvietil som malú lampu,ktorá ma oslepila a pozrel sa na nich troch. Všetci stáli pri mojej posteli v boxerkách.

,,Harry! Harry!!" trepal rukami Liam.

,,Vykokci sa!" vyhrkol som na neho.

,,Harry..." začal zase Liam no nevykoktal sa.

,,Chalani kým sa tu náš milovaný Liam vykoktá, už ste mi to mohli vy 10 krát povedať!!"

,,Lenže on nám nič nepovedal, že nám to povie všetkým 4 naraz." skonštatoval nahnevane Zayn.

,,Som rád, že ste všetci už hore. Nemohol som spať a tak som vás zobudil aby sme si zahrali Monopoly!!"

,,Liam ty idotský idiot!!" vykrikli sme na neho všetci 4 naraz.

,,Sorry chalani, ale keď mne je smutno." sadol si na moju posteľ a začal.

,,Pamätáte si tie časi keď sme ešte neboli slávni. Keď nás všetkých ešte neprenasledovali baby a nepotrebovali sme ochranku. Kde sme na každom rohu nerozdávali autogrami a nefotili sa. Chýba mi ten obyčajný život.

,,Aj mne to chýba chalani!! Chýba mi obyčajný život, ale aj tak vás tu stále mám a vy tu stále máte mňa! Nikdy vás nepošlem k vode a vždy ostanete mojími najlepšími kamošmi!!" všetci štyria sa už usmievali.

,,Tak ideme dať jednu partičku Monopoly??" zasmiala som sa a Liam vyskočil z postele. Chalani sa zasmiali a zvalili sa na podlahu. Rozložili sme Monopoly a začali hrať.

Bolo pol 4 ráno a my sme hrali Monopoly. Viem, že je to na hlavu, ale sme to proste my.

Do postele som sa zvalil asi o pol 7 ráno keď sme dohrali Monopoly a vybavil som ešte pár telefonátov.

Prevalila som sa na pravý bok a zletela rovno na podlahu.

,,Auu" povedala som ticho a do izby sa vrútil otec.

,,Čo sa ti stalo?"

,,Som v pohode!" postavila som sa zo zeme ešte stále so zavretými očami a opäť sa zvalila na posteľ. Otec odišiel a ja som ešte driemkala. Keď som otvorila oči cez okno priamo nad posteľov bola krásna modrá obloha a vyzeralo to vonku na príjemné počasie. Pozrela som sa na svoju izbu a mala som pocit, že som niekde inde, niekde v kvetinovom sade. Všade bolo plno kytíc kvetov. Z jednej z kytíc som vytiahla papierik na ktorom stálo. ,,Milujem ťa! Prepáč! Harry" papierik som založila späť do kvetov a zišla dole. Otec sedel za stolom a raňajkoval a Cindy krmila vyživov malého Darena. Všetci sa na mňa usmiali a malý Daren mi zamával. Vzala som si misku a naplnila ju medovými cereáliami a mliekom. Sadla som si k našim a raňajkovala, neprehodila som s nimi slovo a obaja videli, že dnešný deň som nezačala práve najlepšie. Vyšla som do izby a svoje vlasy som zopla do drdola a obliekla si biele kraťasy a modré tričko Vans a sadla si dole do obývačky. Zapla telku a pozerala Hannah Montanu na Disney Channel. Na stoliku mi zazvonil telefón a na displeji sa objavilo Emilyyne meno. Okamžite som to zdivhla.

,,Po-tre-bu-jem ťa!" povedala sekavo počas nádychy.

,,Hneď som tam!" zložila som, vzala som kľúče od auta, obula si čierné skate Vansy a našim len skríkla, že idem za Emily do nemocnice. Nasadla som do auta a uháňala to za osobou, ktorá ma potrebuje. Nečakala som na výťah rovno som vybehla po schodoch až k jej izbe v ktorej som ju už nenašla.

,,Kde je?" opýtala som sa sestričky, ktorá prechádzala práve okolo.

,,Už to na ňu prišlo, je na pôrodnej sále!" usmiala sa.

,,Tu si sadnite a počkajte ju!" posadila ma na gaučovku.

Sadla som si do fotela a nervózne klopkala nohou o zem. Sedela som tam už asi hodinu. Snažila som sa dovolať Liamovi ale ten mal vypnutý telefón, Zayn, Louis a ani Naill mi nedvíhali. Harrymu som sa ani len nesnažila zavolať. Sedela som a hrala hry v telefóne. Ďalšia hodina ubehla dosť rýchlo a moja nespokojnosť sa zvýšovala. Ako môže niekto rodiť 2 a pol hodiny?? Postavila som sa a kráčala som k pultu za ktorým sedela sestrička a pozerala sa do počítača.

,,Prepáčte, neviete mi povedať čo sa deje so slečnou Donovan?"

,,Ešte stále je na pôrodnej sále. Nemám žiadné informácie, takže vám neviem nič bližšie povedať."

,,Ďakujem!" otočila som sa a šla som si späť sadnúť. Nervozne som klopkala nohou o podlahu a prechádzala sa hore dole po chodbe. Prešla ďalšia polhodina a ja som bola na pokraji nervového zrutenia. 3 hodiny tu čakám, ona, ona rodí a ja neviem čo sa s ňou deje. Ešte nikdy som nepočula o tom, žeby niekto rodil tak dlho. Sadla som si späť do fotela a pozerala sa kyticu vo váze. Z výťahu vyšiel doktor a zastavil sa pri sestričke. Nevenovala som mu pozornosť, keďže sa obaja rozprávali.

,,Rodina slečny Donovan?" opýtal sa ma.

,,Som Ella,jej sestra.." povedala som a podala doktorovi ruku. V skutočnosti to bola pravda, keďže ju mama a otec mali na starosti.

,,Gratulujem máte neter!" usmial sa na mňa a potriasol mi rukou.

,,Ďakujem."

,,Neviete aké jej chce dať slečná meno?"

,,Neviem vám povedať. Môžem sa opýtať prečo to trvalo tak dlho??"

,,Sadnite si" ukázal na fotel a ja som si sadla. Sadol si oproti mne a začal mi rozprávať.

,,Vaša sestra mala ťažký pôrod. Dieťa nešlo na svet cisárským rezom a keď sa nám ho podarilo po hodine a pol priviesť na svet, vaša sestra nám odišla. Museli sme ju oživovať a nakoniec sa nám to podarilo. Potom nám opäť vypadla a opäť sme ju priviedli k životu. Nemôžem povedať, že pôrod priebehol v poriadku, keďže sa to nestalo. Keďže vaša sestra je mladé dievča a jej organizmus nebol dostatočne vyvinutý na pôrod dieťaťa nastali komplikácie." všetko sa mi snažil vysvetliť. Uvedomila som, že som ju mohla stratiť, že sa s ňou mohlo stať to čo s mojou mamou.

,,Rozumiem. Je už teraz v poriadku?"

,,Je v poriadku a myslím, že sa bude tešiť zo svojho malého anjelika. Mala je krásna."

,,A mala je tiež v poriadku?"

,,3,20kg, 48cm. Je v úplnom poriadku. Čoskoro sa na ňu budete môcť pozrieť a Emily bude o malú chvíľu tiež na izbe." usmial sa, podal mi ruku a odišiel.

Oprela som si hlavu o operadlo a zavrela očí. Po pár minutách ma prebudila sestrička, že Emily je už na izbe a o chvíľu prinesú aj malú.

Vošla som do izby, kde na posteli ležala vysmiatá Emily.

,,Tak čo mamička?" objala som a pobozkala som ju.

,,Bola som v tom druhom svete, na pár sekúnd." usmiala sa.

,,Som rada, že si sa vrátila" usmiala som sa na ňu.

,,Aj ja som. Mám dcérku!!" povedala šťastne.

,,A vraj je krásna!"

,,Určite áno. Po mne." zasmiala sa.

Vôbec nevyzerála akoby pred hodinou a pár minútami bojovala o život. Bola vysmiata a šťastná. Do izby vošla sestrička aj s malou na rukách.

,,Nesiem vám váš najcennejší poklad." usmiala sa a podala Emily malú zabalenú v ružovej deke.

Emily ju pevne držala a pohladila po líčku.

,,Vitaj maličká, som tvoja mamička." usmiala sa.

,,Je, je krásna!" skonštatovala som na koniec.

,,Ella aká by som bola hlúpa keby som si tento poklad dala vziať, alebo ho dala teraz do domova. Cítim, že som k nej pripútaná, je moja a nikomu ju nikdy nedám."

,,Bola by si hlúpa. Som rada, že si si uvedomila čo je správne."

,,Volala si Liamovi??"

,,Snažila som sa ale má vypnutý telefón a Zayn, Louis a Naill mi nezdvíhali."

,,A čo Harry?"

,,Nevolala som mu,my....sme tak trošku...."

,,Aha...tak mu zavolaj s môjho telefónu." usmiala sa a podala mi telefón.

,,Slečná Donovan, ako sa bude mala volať?" opýtala sa sestrička, ktorá vošla do izby skôr ako som vytočila Harryho. Emily sa na mňa pozrela a ja som sa pozrela na ňu. Prv sme mali obe v tvárach otázniky, no potom sme sa spoločne usmiali a naraz povedali

,,Cassie!" sestrička sa usmiala a odišla.

,,Pamätáš??" spýtala som sa jej.

,,Pamätám, sedeli sme na stoloch vonku pred decákom a mali sme asi 10 rokov, decká sa hrali a my sme sa rozprávali. Vtedy som povedala, že ak budem mať deti, tak sa dievčatko bude volať Cassie a chlapec Noah" usmiala sa.

,,Presne som si spomenula na tú situáciu." zasmiala som a vytočila som Harryho.

,,Áno Emily?" zdvihol hneď po prvom zazvonení.

,,Ahoj Harry, tu Ella."

,,Ella?? Prečo mi voláš s Emilynho telefónu??"

,,Keďže Liam, Zayn, Louis a ani Naill nezdvihajú bola som nútená zavolať tebe a oznámiť ti, že máme malú Cassie!"

,,Emily je už mama??" zvískol do telefónu.

,,Liam si oteeeeeeeeeeeeeeeec!" počula som len ďalší výkrik a odtiahla si telefón od ucha. Musela som sa zasmiať.

,,Hneď sme tam" zložil.

,,Liam je oteeeeeeeeec!" zopakovala som jačiacého Harryho.

,,No nie pravý." sklonila Emily hlavu.

,,A čo ten pravý otec? Nedáš mu vedieť, že má dcérku?"

,,Mike? Ja...Ja neviem."

,,Emily mala by si." uznala som za vhodné aby o tom Cassien otec vedel.

,,Podržíš ju?" opýtala sa ma.

,,Rada." vzala som si malú na ruky. Nikdy v živote som nevidela tak krásne dieťa. Cassie mala Emilyne pery a jemne odstavajúce uška ako Emily. Nos mala zrejme po otcovi.

,,Sfotím ju a pošlem rovno fotku." usmiala sa Emily a cvakla si malú.

Pohladila som malú po líčku a jemne sa pomrvila. Sladko spala, bola tak rozkošná.

Kráčala som hrdo ďalej a nikam sa neobzerala, keď pri mne spomaľovalo auto.

,,Zlatkooo..." ozval sa Harry.

,,Neozývaj sa ani ku mne!!" okríkla som ho..

,,Zlatko!!" povedal nervózne a prosebným hlasom.

,,Akoo absolutne ti nevadí, že ideš v protismere??"

,,Nie...a nebude kým má nevypočuješ. Hoc by sa mi tu aj niečo stalo, že sa oproti mne výrúti auto, nechcem zomrieť s tým, že sa na mňa budeš hnevať. Uvedomil som si, že si mala pravdu. Nepovedal som ti to. Udialo sa toho tak veľa, že som ani nestíhol. Prepááč!!"

,,Robím to len pre Liama! Otoč auto!" zavelila som a sadla som do auta k Harrymu.

Sadla som si na sedadlo. Položil mi ruku na stehno, ale keď som sa na neho pozrela hneď ju stiahol. Zastavili sme a vošla som do klubu kde sa konala Liamova oslava. Bolo tam veľa ľudí, ktorých som nepoznala. Harry docupkal za mnou aj s veľkou krabicou obviazanou fialovou mašľou. Priskočil ku mne Zayn.

,,Páni ty si kočka." chytil ma za ruku a otočil ma okolo vlastnej osi.

,,Páni ty si fešák." objala som ho a pobozkala na obe líčka.

Harry sklonil hlavu no nič nepovedal.

,,Ahoj oslávenec!" pozdravil Liama a podával mu ruku. A začal gratulovať.

,,Harry nepotrebujem tie rečičky, chcem darčéééék!" skríkol Liam načo som sa rozosmiala.

Harry mu podal krabicu, no kým ju stihol rozbaliť priskočila som k nemu.

,,Všetko najlepšie."

,,Ďakujem." usmial sa. Dala som mu pusu na pusu.

Otočila som sa, Harry kráčal zo sklonenou hlavou preč.

,,Dnes na nás nebude kričať, že si jeho?" opýtal sa ma Zayn a chytil ma zozadu.

,,Len si ma kamarátský otoč, lebo bude prúser." usmiala som sa načo ma Zayn otočil tvárou k sebe a začal so mnou tancovať.

,,Čo sa stalo?"

,,Pohádali sme sa. Kebyže nejde o Liama tak tu ani nie som." usmiala som sa na Zayna.

,,Prečo ste sa pohádali??"

,,Niekto si myslel, že mi povedal, že ma Liam oslavu a vyzjapal sa na mňa, že som zabudla. No nakoniec zistil, že on bol ten čo urobil chybu."

,,Prečo si mu neprepačila?" opýtal sa ma Zayn.

,,A prečo by som mala?"

,,Lebo ho ľúbiš?"

,,A?"

,,A? Viem, že je smutný, keď ste pohadaný!"

,,Tak prečo si nedá povedať a hneď zvyšuje hlas skôr ako porozmýšľa?? A ja som potom tá, čo má sklerózu."

,,Hej, čo sa stalo??" priletel k nám Naill.

,,Čo by sa malo??" opýtal sa Zayn.

,,Harry sedel pri barovom pulte, dal si dve poháre čistej vodky, z očí sa mu kotúľali slzy a teraz tancuje z Caroline čo by v prípade úplne normálneho stavu nespravil."

,,Nech s ňou tancuje! Ja tancujem so Zaynom." povedala som Naillovi.

,,Jaa ho radšej idem vziať skôr ako urobí nejakú blbosť." usmial sa Zayn.

,,Poď s nami, nech vieš, že nič nespravil." potiahol ma Naill na miesto kde tancoval Harry a Caroline..

,,Smiem prosiť?" opýtal sa jej Zayn.

,,Tancuje so mnou!" vykríkol na neho Harry.

,, Tak si zatancuj s Ellou!"

,,Nechcem s ňou tancovať!"

,,Prečo nie?"

,,Lebo!"

,,Harry!" skríkol na neho Naill.

,,Počul si nechce s ňou tancovať!!!" vykríkla na neho Caroline a Harry si ju pritiahol k sebe bližšie.

,,Na toto sa ja nebudem pozerať!" otočila som sa a vykročila vpred.

,,Na toto sa ja nebudem pozerať!" otočila sa Ella a vykročila vpred.

Uvedomil som si, kdesi v tom mojom mozgu, ktorý nebol najtriezvejší, že ak ju teraz nechám ísť, stratím ju už navždy. Pustil som Caroline a rozbehol som sa za ňou. Vychádzala už cez vchod von. Dobehol som ju.

,,Ella stoj!!" chytil som ju za ruku a otočil som si ju k sebe. Hneď som nalepil svoje pery na tie jej. Nebránila sa avšak cítil som jej kvapkajúce slzy, ktoré dopadali pomedzi naše bozky.

,,Nenávidim ťa Styles!" povedala potom čo sme sa od seba odtiahli a rozplakala sa na mojom ramene.

,,Pre toto ťa milujem. Milujem ťa, lebo viem, že ma dokážeš nenávidieť aj milovať zároveň. Som hlúpak, lebo ti viem vždy ublížiť. Neviem ako dokážem, nechápem ako môžem vôbec ublížiť takému anjelovi ako si ty. Pretože si to absolutne nezáslužiš. Zaslúžim si štyri po papuli, schladil v hlavu v snehu, lebo som absolutný idot.Ak by som mal vyhrať ocenenie, tak nie za najlepšie video, za najlepšiu pieseň, ale za najväčšieho idiota. Milujem ťa, tak mi prosím prepáč."

,,Vieš čo?" opýtala sa ma a odtiahla sa odo mňa..

Pozerala sa mi priamo do očí a videl som v nich hnev, lásku, výkričník aj otáznik, tri bodky a zmätenosť...nevedela čo mi ma povedať a videl som na nej, že rozmýšľa.

,,Harry...."

,,Harry...nechaj ma ísť..chcem porozmýšľať.." vyvrtla som sa mu z pevného objatia.

,,Ella nerob mi to prosím..." rozplakal sa.

,,Harry potrebujem popremýšľať, sklamal si ma a na dnešok toho bolo pre mňa dosť." otočila som sa a vykročila. Nechala som tam stáť Harryho a sama sa vybrala domov. Po chvíľke som si vzala taxík a celú cestu v ňom som preplakala. Vystúpila som pred domom v ktorom sa ešte všade svietilo a tak som si bola istá, že ani jeden z mojich rodičov ešte nespí.. Vošla som dnu a snažila sa čo najrýchlejšie vôjsť do izby bez toho aby som sa s niekým stretla. Na chodbe som sa však zrazila z otcom a hneď vyšla z kúpeľne aj mama s Darenom na rukách v pyžame.

,,Čo ti je?" opýtal sa ma otec keď videl moje uplakané oči.

,,Nič všetko je v poriadku." povedala som, sklonila som hlavu a chcela som pokračovať v ceste no nepustil ma.

,,Ak sa ťa pýtam čo ti je, tak mi povieš odpoveď!" zvýšil hlas.

,,Čo sa stalo? Niečo s Harrym??" opýtala sa ma mama milo. Stala už vedľa otca a obaja na mňa netrpezlivo pozerali a chceli aby som im povedala čo sa stalo.

Pozrela som sa na oboch, prikývla a rozplakala som sa. Otec si ma pritísol k sebe a pevne ma objal. Nečakala som, že tak zareaguje.

,,Mám mu ísť rozbiť hubu?" opýtal sa a aj cez slzy som sa zasmiala.

,,Spravil by si to pre mňa?" pýtala som sa ho do navlhčeného trička od mojich sĺz.

,,Pre teba čokoľvek." síce som nevidela no cítila som, že sa usmieva.

,,Netreba." povedala som nakoniec.

,,Rozišli ste sa?" opýtala sa Cindy hneď potom ako som sa odtiahla od otca so strachom v hlase.

,,Nie, len pohádali aa..ja neviem. Ak sa nepohneváte chcem byť sama a premýšľať čo ďalej." obaja prikývli a tak som vyletela do svojej izby. Vzala si pyžamo a odišla som sa osprchovať do voľnej kúpeľky. Pustila som si ľadovú sprchu a nechala rýchly prúd vody tiecť na moju tvár. Potrebovala som si schladiť hlavu. Prvé kvapôčky vody mi spôsobili drkotanie zubami no po 5 minutách som si na ľadovú vodu zvykla. Nepremýšľala som nad ničím, len som sa uvoľnila pod tečúcou vodou.

,,Ella pohni si!!" vyrušilo ma otcové klopkanie na dvere a tak som vypla vodu a vyšla von zo sprchy.

,,Prepáč!" povedala som keď som otvorila dvere a šla do svojej izby. Na veži som si pustila songy od Jason Walkera a Ron Pop, ktoré ma neskutočne ukľudňovali. Ležala som na posteli a sledovalá hviezdy, ktoré boli krásne viditeľné cez moje okno v izbe.

,,Klop-klop" pobuchal mi niekto na drevené zabrádlie. Bála som sa pozrieť pretože som si myslela, že je to Harry.

,,Smiem?" opýtala sa ma Cindy a ja som si vydýchla.

,,Jasné." povedala som aj keď som nemala chuť rozprávať sa s nikým.

,,Toto mi pomáhalo keď som potrebovala premýšľať a prísť na správnu vec. Neviem čo sa stalo ale určite sa po tomto rozhodneš správne. Hudba a čokoláda sú najlepšie veci na čokoľvek." usmiala sa a na posteľ mi položila karamelovú čokoládu. Otočila sa a odišla preč.

Otvorila som si pochvíľke váhania čokoládu a pustila sa do nej, počúvala songy a premýšľala som nad Harrym. Nenávidím ho no zároveň ho milujem a vtedy som si uvedomila, že to čo k nemu cítim je presne to isté ako v tom filme 10 vecí prečo ťa nenávidím. Presne tá básničká, ktorú čítalo to dievča o tom chlapcovi. Nenávidím jeho britský prízvuk aj jeho účes. Nenávidím, že má vždy pravdu aj vtedy keď ma klame. Nenávidim jeho conversky a aj to, že mi vidí do hlavy. Nenávidim ho tak, že mi je až zle,dokonca sa to rýmuje. Nenávidim to ako šoferuje aj to ako na mňa zíza. Nenávidim keď ma rozosmeje a ešte viac keď ma rozplače. Nenávidim, že nie je na blízku a i zato, že je u mňa a že mi nezavolal. Najviac však nenávidím, že ho ani trošku neviem nenávidieť, nedokážem to. Uvedomila som si, že akokoľvek má naštve milujem ho tak strašne, že ho nedokážem znenávidieť. Ukradol mi moje srdce. Nebojoval o mňa z niekým iným ako rytier o princeznú, jednoducho prišiel a ukradol mi moje srdce ako zlodej v obchode čokoládu. Zjedla som celú čokoladú a nakoniec som sa rozvalila na posteľ. Pomaly som zaspávala no aj tak sa do mojej izby vovalil otec.

,,Už ti je lepšie?" opýtal sa ma.

,,Už áno." usmiala som sa na neho.

,,Bude to s Harrym v poriadku?? Mám ho rád a keď vidím ako sa na neho pozeráš, či už len to keď sa spomenie jeho meno celá sa rozžiaríš ako vianočný stromček. Som rád, že ťa robí šťastnou aj keď dnes si kvôli nemu smutná."

,,V každom vzťahu príde kríza." usmiala som sa na neho.

,,Takže budete v pohode?" opýtal sa ma otec.

,,Dúfam, že áno. Ešte porozmýšľam." usmial sa na mňa. Postavil sa z postele a zahasil mi lampu.

,,Otec?" povedala som a on zasvietil lampu.

,,Áno zlatko?"

,,Poďakuj za mňa Cindy za radu." usmiala som sa.

,,Odkážem" zasmial sa a chystal zhasiť.

,,A otec?" stopla som ho pred tým ako zahasil.

,,Áno dcérka?"

,,Mám ťa rada."

,,Aj ja teba." usmial sa na mňa zahasil a odišiel.

Chvíľu som ešte ležala a pozorovala hviezdy no potom som sa ponorila do ríše snov. Do ríše, kde som si ešte pred rokom myslela, že som ten najšťastnejší človek no teraz viem, že ríša snov nie je to práve miesto kde som šťastná. Teraz je týmto miestom môj skutočný život. Po boku rodičov, ktorí ma majú radi a po boku človeka, ktorého milujem aj keď má svoje chyby...